Ako prežiť víkendovú lyžovačku v Jasnej

Vyskúšal som oficiálne "skialpinistické" trasy, turistický okruh popod Dereše aj luxusný menčester počas Fresh Tracku. Ak ide o lyžovanie na upravených svahoch, Jasná na Slovensku nemá konkurenciu.
Niežeby ma netešilo, že na Slovensku máme lyžiarsky cirkus stredoeurópskeho významu. Ale už zo desať rokov sa Jasnej, s občasnými výnimkami v podobe lyžiarskych túr z južnej strany, vyhýbam.

Chopok nestratil svoje čaro. Počasie je tam stále rovnako kruté, žľaby na severných svahoch divoké, výhľady neopakovateľné. Tak aký je problém? Bojím sa, že ma ten stroj na peniaze spolu s tisíckami sviatočných lyžiarov zomelie na ružovú hmotu do kuracích nugetiek.

Iracionálne fóbie sú na to, aby sa prekonávali. Jarke sa práve skončil uzávierkový kolotoč, z ktorého je celkom na prášky. Hrdinsky jej na konci januára ponúkam oddychový víkend v Jasnej a fakt sa snažím nemyslieť na to, čo si za toľkú obetavosť neskôr vyberiem.

Na piatok sme si vzali dovolenku v nádeji, že do hôr prídeme v použiteľnom čase a celkom pekný deň nevyjde nazmar. Ale Jarke sa dnes ešte nechce ísť na lyže, tak netlačím na pílu. Po spoločnom obede ju nechávam napospas saunovému svetu v Bešeňovej a švihám do Demänovskej doliny. Pri lanovke na Lúčkach so šťastím nachádzam miesto na parkovanie (aj v pracovný deň je všetko plné), lepím pásy a o druhej štartujem smer Chopok.

Značenie "skialpinistickej" trasy v Jasnej
Značenie „skialpinistickej“ trasy v Jasnej (viac fotiek v galérii)

Oficiálna ski touringová – nazývať ju „skialpinistickou“ sa mi prieči – trasa po okraji zjazdoviek je dobre vyznačená a celkom to po nej odsýpa. Napriek mizernému sklzu fungl nových pásov, ktoré som zabudol navoskovať. No po chvíli mi začína liezť na nervy neustávajúci prúd protiidúcich lyžiarov. Kondička z neba nespadne a stále je to lepšie ako behať vo fitku na páse. Ale inak čistý masochizmus.

Pod vrcholom mi zlepšuje náladu pohľad na slnko zapadajúce za hrebeň Derešov. Druhý raz sa poteším pri pohľade na displej, vypínajúc trackovanie. Tisíc výškových za poldruha hodiny, ešte som celkom nezmľandravel. Zjazd v časovom okne medzi poslednými lyžiarmi a prvými ratrakmi je celkom fajn. Pomaly sa stmieva, nevymýšľam žiadne adventúry a pekne sa šúcham po zjazdovke.

O piatej v Bešeňovej nakladám Jarku. Vybaľujeme sa v novotou voňajúcej izbe motela v Demänovej. Pri večeri kujeme plány na sobotu a nedeľu. Naša dohoda je rýchla, ťažšie sa prekonávajú nástrahy používateľského rozhrania online obchodu Gopass. Čo človek neurobí pre malú zľavu a vyhnutiu sa čakaniu pred pokladňami.

Netradičný TatraLine

Ubytovanie v Jasnej sme si zarezervovali v TatraLine. Dizajnovo zaujímavý objekt na začiatku Demänovej otvorili len v decembri 2017 a ťažko ho zaradiť do niektorej zavedenej kategórie. Možno motel? Izby sú hotelového typu, nadštandardom je pultík vybavený všetkým potrebným na prípravu čaju alebo kávy. No služby známe z hotelov tu nedostanete.

TatraLine zatiaľ nemá reštauráciu (vraj sa na nej pracuje, zrejme v penthouse hore na streche), raňajky nám ponúkli v sesterskom zariadení vyššie v doline. Na večeru nie je problém nájsť podnik v pešom dosahu, aj nejaký ten wellness. Výhodou TatraLine je vykúrená lyžiareň so sušičmi na lyžiarky a praktické parkovanie priamo pred dverami izby. Páčil sa nám moderne a funkčne zariadený interiér, kvalitné matrace a výhľad na Nízke Tatry.

V sobotu vstávame skoro, pretože na víkend predpovedajú problémy s dopravou a parkovaním. Využitie skibusu by nám skomplikovalo logistiku, keďže sa chystáme skombinovať dve aktivity s nutným technickým prezbrojením medzi nimi.

Na jednorazový skipas za 18 € sa vezieme na Chopok. Tam nás víta neprirodzené bezvetrie a veľmi sa čudujeme, keď vidíme južnú stranu ponorenú v hmle. Pás oblačnosti končí tesne pod hrebeňom a hmla občas preteká na sever. Zaujímavé divadlo, ale my sa v tom mlieku na južnej strane chystáme lyžovať…  Pás je našťastie vysoký len zo dvesto metrov. Keď ho opatrne prekonáme, viditeľnosť sa zlepšuje a sneh mäkne. Príjemná lyžovačka až na Krúpovú.

Hmla preteká z juhu na sever
Hmla preteká z juhu na sever cez hrebeň medzi Ďumbierom a Chopkom (viac fotiek v galérii)

V rade na lanovku zažívame nepríjemnú tlačenicu. Som rád, keď to máme aj s prestupom za sebou a znova stojíme pred Rotundou. Aj na zjazdovkách severu je už plno, v krásny víkendový deň sa to dalo čakať. O to viac sa človek môže tešiť na výšľap na pásoch. Snažím sa hľadať pozitíva. Prelyžovanie zjazdoviek na severnej aj južnej strane Chopku nám trvalo 1,5 hodiny. Máme tejto aktivity tak akurát dosť.

Pri aute zaparkovanom na Bielej púti meníme výstroj a výzbroj za skialpovú. Na šliapanie popri zjazdovkách vôbec nemám chuť, Jarka si zas dala podmienku návratu po upravenom teréne. Žiadny problém – pôjdeme po žltej značke z Bielej púte na Tri vody a ďalej traverzom popod derešský kotol na Lukovú. Ak by sme parkovali na opačnej strane rezortu, podobná nenáročná túra by sa dala urobiť z Lúčok do Širokej doliny.

Veľké plochy v Jasnej vyzerajú ako povrchová baňa, nie ako horské turistické stredisko

Na začiatku sa musíme prebiť cez slabo presnežené rúbaniská a stavebný bordel v doline Zadnej vody. Veterné kalamity s následnou ťažbou dreva a intenzívna developerská činnosť spôsobujú, že veľké plochy v Jasnej vyzerajú ako povrchová baňa, nie ako horské turistické stredisko. Daň za rýchly rozvoj? Podľa mňa hlavne ľahostajnosť. A myslenie časovo obmedzené na výsledky najbližšieho finančného roka.

Keď sa chodník vnorí do lesa, hneď sa lepšie dýcha. Zasnežené stromy, ľadové výtvory v koryte potoka, takto sa nám to páči. Na križovatke chodníkov Tri vody stretávame partie mládežníkov na lyžiach a snowboardoch, ktorí sem zlyžovali z hrebeňa a podobne ako my sa potrebujú vrátiť späť na zjazdovky. Ťahá ma to pokračovať hore do Sedla Poľany. Ale sľúbil som, že dnes to bude pohodová vychádzka. Takže traverz po červenej ku lanovkám.

Chodník smerom na Tri vody
Chodník smerom na Tri vody (viac fotiek v galérii)

Na hornej stanici kabínky na Brhliskách si robíme pauzu v bistre Bernardino. Fakt dobrý burger mi urobili – to sú tie príjemnejšie stránky masového turistického ruchu. Nahováram Jarku, aby sme si vyšliapali ešte kúsok do derešského kotla, popod laná starej pomy. Nech si užijeme trochu vysokohorského prostredia.

Je to tam pekné, no snehové podmienky pod Derešmi nestoja za veľa. Platne vetrom ubitého snehu sa striedajú s kôrou. Pozorujeme partie v Dievčenskom a Retranslačnom žľabe, škrípanie hrán o tvrdý sneh sa rozlieha celým kotlom. Traverzujeme smerom na stanicu lanovky Luková, no ešte pred ňou nás zláka neupravovaná zjazdovka Spravodlivá. Síce nebola v pláne, ale takéto bubníky v prírodnom snehu Jarke nerobia žiadny problém.

Fresh Track mi najskôr pripadal ako snobská atrakcia, nakoniec som si ho parádne užil

Okruh cez Tri vody je príjemná lyžiarska túra so zanedbateľným lavínovým rizikom, vhodná pre začiatočníkov a/alebo totálnych pohoďákov. Na necelých 12 km treba vystúpať 620 metrov. Náš čistý čas v pohybe bol 2:21 h, celkový čas aj s prestávkou na obed zhruba 4 hodiny.

V nedeľu vstávame znova veľmi skoro – objednali sme si totiž miestnu top atrakciu Fresh Track. V cene 28 € je okrem raňajok aj požičanie testovacích lyží, no nám sa nechce experimentovať. Krátko po siedmej sa pred lanovkou na Bielej Púti zhromažďuje hlúčik tvorený niekoľkými desiatkami nedočkavých lyžiarov (počet účastníkov je vraj limitovaný na 80). Naviguje nás chalan v bunde s nápisom Ski Patrol, že sú dobré podmienky a bude sa jazdiť horný úsek Chopok – Priehyba, priamo pod kabínkovou lanovkou.

Výhľad, ktorého sa človek nikdy nepreje
Výhľad, ktorého sa človek nikdy nepreje (viac fotiek v galérii)

Hore nás opäť víta neskutočné inverzné počasie pri východe slnka. Prvé tri kolá podľa plánu przníme menčester pod lanovkou, no potom sa spúšťa brutálny západný vietor. Ukrývame sa pred ním na záveternú zjazdovku FIS Konský Grúň. Hodina a pol rýchleho carvovania na svahu, ktorý máme prakticky len pre seba, dáva nohám zabrať. Ozýva sa mi ľavé koleno a som celkom rád, keď sa môžem v Rotunde posadiť k luxusným raňajkám s výhľadom na Kriváň.

V reštaurácii nás vítajú pohárom prosecca a sprievodca, ktorý predtým stál na križovatke zjazdoviek a navigoval nás správnym smerom, obchádza hostí s otázkou, ako sa im páčilo. Celkom fajn pocit nechať sa takto hýčkať. Fresh Track mi najskôr pripadal ako snobská atrakcia, nakoniec som si ho parádne užil. Hoci v podvedomí mi vŕta otázka, že načo človek chodí relaxovať do strediska známeho masami turistov a potom si platí extra službu, aby na chvíľu získal pocit, že on do tej masy nepatrí…

Ale to len tak na okraj. Ak ide o lyžovanie na upravených svahoch, Jasná na Slovensku nemá konkurenciu. Ak sa navyše vydarí počasie, dostaví sa aj wow efekt (a nadštandardný počet lajkov na sociálnych sieťach).


Fotogaléria