Ako začať so skialpom 1: Mám na to? A čo mi to dá?

Správnejšie ako o skialpe je hovoriť o ski touringu, ale v našich končinách by dosť ľudí nerozumelo. Ski touring je ľahšia forma skialpinizmu, pri ktorej sa nepoužíva horolezecký materiál. Práve o tomto športe, ktorého popularita rýchlo rastie, bude reč.

Môj prerod z nadšeného zjazdára na ortodoxného šlapača bol rýchly. V januári 2011 som si zaobstaral skialpovú výbavu a vyrazil na prvý výšľap na južnej strane Chopku. Sám. Pred koncom tej istej zimnej sezóny som na bazoši predával nepotrebné zjazdové lyže.

Roky som bol závislý na adrenalíne z rýchlych carvingových oblúkov. Neľutoval som peniaze za skipasy ani skoré ranné vstávanie, aby som bol prvý na lanovke a užil si prázdny svah. A zrazu ma to prestalo baviť. Tlačenica pri pokladniach, tlačenica pri turniketoch a rady v bufetoch. Komerčný brak valiaci sa z reprákov. Zavadzajúci sviatoční lyžiari. Tých pár minút rozkoše mi už za to nestálo.

Prišlo to samo, tesne po štyridsiatke. Nemal som partiu, ktorá by ma presviedčala a ťahala šliapať. Nebol som horolezec ani fitness fanatik rátajúci tréningové kilometre. Doma v kúte odpočívali zaprášené, sporadicky využívané bežky. Ľahká letná turistika a bicyklovanie po myjavských kopaniciach boli mojimi obľúbenými zábavkami. Nič zvláštne, čo by ma predurčovalo na skialpovú kariéru.

Predpokladám, že istá časť začínajúcich skialpinistov prechádza zo zjazdoviek podobným spôsobom ako ja. Ďalší sa regrutujú z radov nadšených bežcov a cyklistov, ktorým je zimná pauza pridlhá. Alebo turistov, ktorí prišli na to, že na lyžiach je pohyb po zasnežených horách oveľa efektívnejší ako pešo.

Asi najviac ľudí k šliapaniu na pásoch stiahne partia či rodina. Najmä ak majú blízko k horolezectvu. A ešte je tu mládež, ktorej sa mália freeridové zóny rezortov. No zvyčajne treba dosiahnuť zrelší vek, aby človek dokázal uprednostniť dlhý výšľap na kopec po vlastných pred lanovkou.

Mám na to?

Technika šliapania do kopca na skialpových lyžiach s nalepenými pásmi je úplne prirodzený pohyb, pred ktorým nemusí mať rešpekt ani najväčšie športové nemehlo. Začiatočník zvyčajne zbytočne zdvíha nohy a „dupe“ namiesto efektívnejšieho kĺzania po snehu, ale to sa časom poddá samo. Otočky v strmom svahu a najmä zľadovatenom teréne si vyžadujú zvládnutie špecifickej techniky, no nie je to žiadna raketová veda. Na začiatočnícke pokusy si vyber bezpečný, prehľadný terén s miernym až stredným sklonom, a úspech pri výstupe je zaručený.

Technika zjazdu v neupravenom teréne je už zložitejšia vec. Ak si dobrý lyžiar, ktorý si občas vychutná aj hlboký sneh za hranicami upravenej zjazdovky, nebudeš mať problém zlyžovať zasnežené lúky či širšie žľaby so stredným sklonom. Lyžovanie medzi stromami v lese, v ťažkom hlbokom snehu a v strmých úzkych žľaboch si budeš musieť postupne natrénovať.

V mojom prípade nebol problém takmer so žiadnou výzvou – lyžiarsku maturitu som skladal v časoch, keď sme ratrak poznali iba z televíznych prenosov z olympiády. Preto mi v dospelosti dosť dlho trvalo, kým som zvládol carvingovú techniku na upravenej zjazdovke. Zato návrat späť do časov socialistického freeridu v lokalitách Jedenástka a Horná Nitra (znalci vedia :) ) bol úplne hladký.

Nič ti nebráni začať so ski touringom aj v prípade, že si rekreačný lyžiar, ktorý sa na zjazdovkách musí obzerať hlavne dozadu. Vyberieš si výstupovú trasu v blízkosti lyžiarskeho rezortu, prípadne po okraji zjazdovky, a nazad sa vrátiš po upravenom svahu. Vlekári ťa budú „milovať“ a priprav sa na to, že skialpové lyže sa na zjazdovke, najmä ľadovej, správajú horšie ako tie najlacnejšie zjazdové. Čo je horšie, prídeš o podstatnú časť zážitkov zo zimných hôr. Preto radím neuspokojiť sa s týmto stavom a snažiť sa čo najskôr naučiť lyžovať v neupravenom teréne.

Dobrá fyzická kondícia nie je na škodu. Ak ju na začiatku nemáš, jednoducho prispôsobíš dĺžku, prevýšenie trasy a tempo svojim možnostiam. Ak ide na výšľap viac ľudí, mali by byť približne na rovnakej úrovni. Alebo byť uzrozumení s tým, že majú medzi sebou niekoho slabšieho. Trhanie skupiny na viac častí počas túry nie je dobrý nápad. Ostať sám v neznámom teréne na zimných horách je pre začiatočníka už priam katastrofický scenár.

Základné teoretické vedomosti o pohybe v zimných horách a najmä o lavínovej prevencii by si mal mať už pred prvou túrou mimo rezortu. Osvedčená taktika je chodiť so skúseným parťákom a pozorne počúvať. Vo všeobecnosti treba mať rešpekt, poznať vlastné sily, sledovať predpoveď počasia, lavínové výstrahy a naštudovať si trasu na mape. Kurz lavínovej záchrany si urob hneď ako začneš uvažovať o vážnejších túrach. Ide o zásadu nesebeckosti: sám sa z lavíny nevyhrabeš, a ak očakávaš, že ťa vyhrabú iní, musíš byť pripravený urobiť to isté pre nich.

Finančné nároky ski touringu nie sú malé, ale ani extrémne. Ihrisko máš zadarmo, treba sa k nemu len dopraviť, a na Slovensku je možností dosť. Vysoká počiatočná investícia do výstroja sa rozloží do viacerých rokov. Môžeš počítať, kedy sa vráti na ušetrených nákladoch na skipasy, no kvôli tomu to asi nerobíš. Ako psychologická finta na odôvodnenie nákupu to však môže pomôcť.

Orientačné náklady na novú skialpinistickú výstroj pre začiatočníka (€)
Základné (nevyhnutné) veci:
Lyže300
Pásy120
Lyžiarky350
Viazanie350
Palice50
Spolu1 170
Časom zrejme budeš potrebovať aj:
Ľahká prilba (na začiatok postačí aj zjazdová, preto nie je v základnej výbave)70
Lavínový set (vyhľadávač, sonda, lopatka)350
Priedušné technické oblečenie – nohavice, bunda, vesta… (na začiatok budú stačiť aj zjazdárske alebo turistické veci)500
Skialpový plecniak (s priehradkou na lavínovú výbavu, uchytením lyží a prilby)100
Mačky na viazanie60
Mačky na lyžiarky90
Ľahký cepín80

Samozrejme, ak uvažuješ o použitej výbave, ceny budú úplne inde. Výberu lyží, viazaní, pásov, lyžiarok atd. sa budem podrobnejšie venovať v ďalšej časti seriálu.

Čo mi to dá?

Na túto otázku existujú len veľmi subjektívne odpovede. Tu sú niektoré z mojich osobných:

  • Kto má rád jarné, letné a jesenné hory, rýchlo zistí, že v zime sú ešte krajšie.
  • Inak ako na lyžiach sa do hôr v zime ťažko dostaneš, snežnice sú zúfalo pomalé a bežky vhodné len do terénu s malým prevýšením.
  • V zime je na horách oveľa menej ľudí ako v lete. Divá príroda a samota dokonale vyčistia hlavu.
  • Ak nejakých ľudí stretneš, s veľkou pravdepodobnosťou to budú blízke duše. To isté platí o parťákoch, s ktorými ideš na túru.
  • Za krátky zimný deň stihneš urobiť aj 20 – 30 kilometrovú túru, netreba ani štartovať pred úsvitom. Sneh všetko vyhladí. Z doliny pokrytej neschodnými balvanmi sa stane diaľnica, plesá netreba obchádzať. A dolu kopcom to ide naozaj rýchlo.
  • Ak sú dobré snehové podmienky, zlyžovať sa dajú aj svahy, ktoré sa v lete bežne zlaňujú.
  • Udržiavanie a zlepšovanie fyzickej kondície aj v zime – najmä ak neznášaš cvičenie vo fitku.
  • Pocit sebauspokojenia a výnimočnosti, keď stojíš na vrchole zasneženého kopca dostupného len pre teba a pár ďalších vyvolených. Toto nie je ani nebude masový šport.
  • S rastúcou náročnosťou túr a zjazdov posúvaš svoje fyzické aj psychické hranice. Na zjazd strmého exponovaného žľabu to treba mať usporiadané aj v hlave.
  • Podarí sa to len párkrát za sezónu a trvá len desiatky sekúnd. Ale lyžovanie v panenskom prašane je vec, ktorá sa dá ťažko s niečím porovnať. Orgazmus? Extáza?

Dalšie diely:

Motivačná fotogaléria