Bezvetrie (ešte jedna spomienka na tatranské severy)

Na Zbojníčke je naplánovaný cez víkend seminár inštruktorov. Piatkové počasie vyzerá dovolenkovo a tak s Braníkom dohadujem rande na piatok ráno 6:00 v Starom Smokovci. Na Zbojníčke odľahčujeme batohy, dáme čaj a ideme nazrieť do nami nepoznaného tajomného severu.

Všetko o okruhu už bolo viackrát opísané v reportoch Skialp prechod severmi na Vetroplachmagazíne (časť 1, časť 2, časť 3). Starý Smokovec, sedlo Závrat, Rovienková dolina, Javorový hrebeň, Sedlo nad Zeleným… Okruh si upravujeme na svoj obraz, o piatej večer už máme povinnosti na Zbojníčke a tak v Javorovej doline meníme smer na Sedielko a cez Priečne sedlo sa prehupneme na Zbojníčku.

Pokreslené Rovienky. Viac fotiek v galérii
Pokreslené Rovienky. Viac fotiek v galérii

Slniečko pripeká, podmienky na parádu. Úsek Hrebienok – Zbojníčka vyleštený ako psie guľky, do Závratu opekačka grilovačka, zo Závratu a zo sedla nad Zeleným prašan, hore Javorovou vysušený jazyk plantajúci sa pomedzi pásy, stehná na kašu. A do toho všetkého:

Je úplné bezvetrie
Nič sa nehýbe
Blúdime bez vetra
Prúd nás unáša
Sme úplne bezbranní
Ktovie kam prídeme
Bez cieľa
Bez mapy
Kde sú tie ostrovy
Ktoré sme nenašli

Celý deň v hlave znie melódia piesne občana Adreja Š. – Bezvetrie. Na Javorovom hrebeni je to umocnené na najvyšší stupeň.

Severné tváre Tatier, o týchto dolinách sa mi sníva v mnohých snoch. Šlapúc hrebeňom sa rozhliadam vôkol. Malé dieťa v knižnici, ktoré sa práve naučilo čítať. Malé dieťa v oddelení rozprávok a dobrodružnej literatúry. Neskutočné možnosti lyžiarske aj lezecké, parádne línie, pláne, steny, prechody. Zo snenia ma vytrháva Braník, vraj sa treba ponáhľať, nestíhame.

Bezvetrie vydržalo až do večera. Druhý deň už fučalo statočne. V sobotu neskoro večer zišiel dole z podkrovia osamelý gitarista. Vietor mu vraj nedá spať. Dali sme sa s ním do reči a pozvali ho k nášmu stolu.

Nedeľný vietor
Nedeľný vietor. Viac fotiek v galérii

Gitara na chate nikdy poriadne neladí, no možno preto má pre mňa zvuk opravdivosti. Alebo je to tento minipriestor horskej chaty, kde všetci zdieľame kúsok bezpečia? A na chvíľu sa cítime bezpečne i v našich, často búrlivých životoch?

Za oknom fičí v čierno-čiernej tatranskej tme víchor. V chate je zvláštny pokoj. Bezvetrie. A pomedzi prázdne poháre a unavené tváre kamarátov ma zasahuje svojim spevom Gitarista:

Ktovie čím budeme
Keď skončí bezvetrie
Čo z neho ostane
A čo vietor prinesie
A kto sa nezmení

Andrej Šeban

(udialo sa 17. 3. 2017)

Možno ťa zaujme:

Fotogaléria