Share on FacebookGoogle+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail to someone

Napísal: Robo

Cez týždeň sa s Jarom dohovárame na nedeľnom výjazde niekam do Rakúz. V piatok mi oznamuje, že v Tatrách má byť v nedeľu plech a totálne bezvetrie. Uffff, no nič, ide sa.

Medzitým sa dohadujeme ešte s dvoma kamarátmi, aby sme vyťažili plných 130 koní pod kapotou. V nedeľu ráno o šiestej sme mali vyraziť smer Tatry. Jaro nechodí, pozerám lepšie na telefón a čítam správu, že celú noc nespal, je mu zle a teda nikam nejde. No paráda. Úplne som sa na neho spoľahol v plánovaní. No nič, nejako bude.

Vyrážame podstatne neskôr ako sme mali v pláne. Cestou ešte voláme kamarátom na Žiarskej chate, aká je tam situácia. Že sa dá šliapať asi kilometer od parkoviska.

Telefonát na chatu na Popradskom plese všetko vyrieši. Ak budeme o pol jedenástej na parkovisku na zastávke Popradské pleso, zoberie nás auto na chatu. Na parkovisku sme o 10 minút pred limitom 🙂

Volia kotlinka

Od Popradského plesa vyrážame niečo po jedenástej. Všetko je zatiaľ pod mrakom, teplota 10 stupňov pod nulou. Smer Mengusovská dolina, Volia kotlinka. V lete sme si to s Braňom a Jarom napozerali pri lezení na Voliu vežu.

REKLAMA

Na rázcestí Nad Žabím potokom vychádzame na slniečko, ktoré nás od toho momentu sprevádza až do západu. V noci padlo na tvrdý základ asi 10 cm nového snehu. Lavíny sú za jedna – zdá sa, že to bude ideál.

Na slnku je príjemne a sneh parádne drží. V tieni je brutálna zima, v tenkých rukaviciach hneď omŕzajú prsty.

Vychádzame do Zadnej Volej štrbiny, ja s haršajzňami, Braňo na mačkách. Ivana nechávame v dolinke – stojí po dvoch rokoch na lyžiach, tak to nechce prepáliť. Mrkneme, čo sa deje na Morskom oku na poľskej strane. Nič, je tam hmla.

Dnes tu bol pred nami len jeden lyžiar, lajny sú len pre nás. Prašan je výborný, značka ideál sa potvrdila. Čakáme na Ivana, ktorý si nevie spomenúť na lyžovanie, takže si užívame západ slnka viac ako inokedy. A chlad s pribúdajúcou tmou. Na chate sme za tmy.

Dračie sedlo

V noci na Popradskom plese mrzne len praští. Ráno je mínus trinásť. Šliapeme do Zlomiskovej doliny.

Sneh je o poznanie horší ako včera. Dolina je značne rozjazdenená, včera tu musela byť diaľnica. Dnes sme tu len s jednou ďalšou dvojkou. Predsa len, je pondelok.

REKLAMA

Akonáhle sa dostaneme na slnko, idem do trička. V tieni opäť brutálna zima. Míňame Ošarpance bez snehu a znova si spomíname na letné lezenie.

V Dračom sedle dlho diskutujeme o výstupe na Vysokú. Nakoniec nejdeme, je to veľmi tvrdé. Už 40-stupňový svah do sedla bol za týchto podmienok dosť nepríjemný a tých 45 stupňov v centrálnom žľabe Vysokej si vieme živo predstaviť. Určite na mačky a žiadna plezírová lyžovačka to nebude.

Zjazd je horší ako včera. Pod snehom ľad, občas aj kamene, nohy aj lyže dostávajú na frak. O tretej sme na chate, o ôsmej večer späť v Bratislave. Značka ideál.


Možno ťa zaujme

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?

Share on FacebookGoogle+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail to someone
REKLAMA