Napísal: Jaro

Nie je taký známy ako Veitsch, hoci je od Bratislavy zhruba rovnako vzdialený (2 až 2,5 hodiny jazdy). No u miestych ski turistov je porovnateľne populárny. Göller (1766 m) – rozložitý kopec s tromi vrcholmi v Dolnom Rakúsku, nad horským prechodom Lahnsattel.

Ak do navigácie zadáš Lahnsattel, s veľkou pravdepodobnosťou ťa dovedie niekam ku Veitschu. Aj tam sa nachádza lokalita s rovnakým názvom, no to „pravé“ sedlo s nadmorskou výškou takmer 1015 m je o dvadsať kilometrov severnejšie vzdušnou čiarou. Zo semmeringskej diaľnice treba odbočiť v Mürzzuschlagu, dolinou rieky Mürz pokračovať na Mürzsteg a Frein an der Mürz.

Februárová ochutnávka

Je začiatok februára, husto sneží a v horných partiách sa drží hmla. Navyše sme tu prvý raz. Takže volíme najistejšiu výstupovú trasu cez dolinu Saugraben a chatu Göllerhaus. Z viacerých možností je najdlhšia, najmenej strmá a väčšinou vedie v lese.


Göller cez Saugraben a Kleiner Göller: GPX na stiahnutie

Nastupujeme z parkoviska pri osade Donaudörfl, asi kilometer pod najvyšším bodom sedla. Kúsok po prehrnutej ceste a potom si už razíme vlastnú stopu v 20 cm čerstvého prašanu. Väčšinou intuitívne, občas kontrolujem stiahnutú GPX trasu. Pri zatvorenom Göllerhause (1440 m) oddychujeme. Stále ani nohy.

Úsek od chaty na vrchol nie je práve ideálny na skialp. Klesania sa striedajú so stúpaniami, človek raz nadáva, že si nechal pásy, potom zase, že ich zbytočne zhadzoval. Mizerná viditeľnosť nepripúšťa akékoľvek úvahy, že by sme nazad išli skalnatým žľabom Karlgrube, ktorý tušíme na juhu. Pustiť sa tam úplne naslepo by bolo bláznovstvo.

Vrcholový kríž zbadáme, až keď sme desať metrov od neho. Zdravíme dvojicu miestnych, ktorí pred chvíľou dorazili zo severnej strany. Dnes prvé živé duše. Nedá sa tu nič podniknúť. Vraciame sa nazad ku chate, pod ktorou sme videli jazditeľné lesíky. Cestou sa nám vďaka hmle podarí trochu zablúdiť. Toto počasie už začína byť otravné.

REKLAMA

Práškovanie medzi stromami nám okamžite zlepšuje náladu. Dávame si ešte jeden kratší výšľap, zo dvesto výškových, a potom už naozaj končíme. V podstate to bolo fajn – vďaka perfektnému snehu. Len škoda, že vôbec neviem, ako ten Göller vyzerá.

Marcový reparát

V polovici marca prišla šanca spoznať Göller aj zrakom, nielen hmatom. Predpoveď je nejednoznačná, celodenné azúro určite nebude, skôr krátke okno. Ale napadlo pár centimetrov nového snehu. Takže sme ochotní riskovať nejaký ten diskomfort.

Tentoraz parkujeme v najvyššom bode sedla a na výstup si vyberáme asi najkratšiu možnú trasu cez predvrchol Terzer Göller (1729 m). Chvíľu sa motáme po zvážniciach, využívame strmšiu skratku lesom, a zakrátko stojíme pod širokým južným svahom.

Je tu vypadnutých niekoľko základových lavín, zrejme z veľkého oteplenia začiatkom týždňa. Volíme nevýrazné rebro na pravej strane, kde vegetácia naznačuje, že tu lavíny až tak často nepadajú. Je celkom teplo a ako stúpame vyššie, začína cez oblačnosť prerážať slnko. Vyzliekam čo sa dá, banujem za opaľovacím krémom a začínam uvažovať, či popoludní nevypadne aj zvyšok svahu.

Na vrcholovom hrebeni nás znova víta hmla. Šúchame sa smerom na hlavný vrchol, ktorý tušíme na severovýchode. Počas výstupu sme pozorovali strednú časť  žľabu Eisgrube, ktorý z hrebeňa medzi vrcholmi padá na juh. Nevyzeralo to tam bezpečne a hornú časť aj tak nevidíme. Radšej hľadáme niečo na severe.

Na opačnej strane hrebeňa sa podľa mapy nachádza Hühnerkralle – žľab, ktorý prechádza do doliny Göllergraben končiacej až na hradskej. Lenže viditeľnosť je rovnako biedna ako na juhu. Pokračujeme po širokom hrebeni ďalej na hlavný vrchol, možno sa hmla dovtedy roztrhá.

REKLAMA

Ani pri kríži sa viditeľnosť sa nezlepšuje. Musíme sa rozhodnúť. O Karlgrube sa v týchto podmienkach nebudeme pokúšať, navyše je to lavinózny juh. Buď sa vrátime k začiatku Hühnerkralle, alebo sa spustíme na sever rovno od kríža – do Schindlergrabenu. Vyhráva druhá možnosť.

Opatrne v odstupoch lyžujeme po vetrom ubitom snehu v plytkej mulde. Svah má sklon zhruba 35 stupňov. Keď sa to začína zužovať do terénnej pasce, radšej traverzujeme kúsok doprava na rebro. V tejto pasáži sa už zlepšuje viditeľnosť a je tu aj prvotriedny sneh. A práve tu sa Tomášovi podarí zlomiť paličku.

V dolnej časti sa zrazu ocitáme v úzkom skalnatom kaňone. Keby som si nebol istý, že sa tadiaľto lyžuje, veľmi by som váhal, či sa ním pustiť. Za kaňonom je už len lúka, kde lepíme pásy. Stúpame strmo cez les a polom, v ktorom miestami chýba sneh. Musíme sa dostať na hrebeň medzi Schidlergrabenom a Hühnerkralle. Ten nás spoľahlivo a bezpečne dovedie späť na Göller.

Na hrebeni sa vyčasuje, dokonca vidíme vlastné lajny v Schindlergrabene. Oblaky, slnko a zasnežené kopce vytvárajú fotogenické výhľady. Na vrchole sa vraciame do hmly. Chvíľu tam niečo riešim s rusakom a keď sa znova postavím, dezorientovaný sa začínam spúšťať presne tam, odkiaľ sme práve prišli. Klasika. Našťastie Martin ma včas zahamuje.

Kvôli viditeľnosti sa rozhodujeme zlyžovať k autu výstupovou trasou. Veď tam to už poznáme. Napriek tomu pri návrate na Terzer Göller občas zapochybujeme, či ideme správne. Chcelo by to nejaký držiak na prilbu, aby mal človek navigáciu stále pred očami ako v aute 🙂

Zdá sa nám, že lavínisko je iné ako ráno, akoby tam vypadlo ešte niečo ďalšie. Našťastie sa dá pohodlne pohodlne lyžovať vedľa po rebre. Ranný poprašok sa zmenil na firn, pod tým tvrdý podklad. Jazdí sa na tom veľmi dobre. Už len pretrpieť zarastený úsek s popadanými stromami a primrznuté koľaje na zvážnici.

Na parkovisku chvíľu diskutujeme, či ešte nevybehnúť na protiľahlý kopec Wildalpe (1523 m). Čas máme dobrý, je len niečo po 14:00. Jano však dnes večer cestuje do Prahy, dobre by mu padlo byť doma v rozumnom čase. A slnko – zdá sa – už definitívne vzdalo dnešný zápas s oblakmi. Balíme to. Ja osobne s pocitom, že nebudem mať pokoja, kým si nepotykám aj Karlgrube, Eisgrube a Hühnerkralle.

REKLAMA


Göller cez Terzer Göller, Schindlergraben: GPX na stiahnutie

Göller je skialpinistická lokalita v stredných nadmorských výškach, vďaka čomu je vhodná aj do horšieho počasia. Poskytuje veľa možností na výstupy a zjazdy s rôznou orientáciou, v tomto ohľade mi pripomína veľkofatranskú Krížnu. No terén je rozmanitejší, Göller ponúka široké trávnaté muldy, lesy aj žľaby v skalách. Jednoducho, kopec do koča aj do voza.

Mimo lyžiarskych či snežnicových túr sa tu veľmi nedá nič iné robiť. V sedle Lahnsattel som ani len krčmu nevidel. Jediné lyžiarske stredisko v blízkom okolí, Göller lifte na severnej strane, je skôr dedinského charakteru.


Možno ťa zaujme

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?

REKLAMA