Prechádzka nad Chamonix s Mont Blancom ako na dlani

Minulé leto sme sa v rámci rodinného presunu od Ženevského jazera do Annecy zastavili v Chamonix. Na veľké ciele nebol čas ani chuť, ale dostali sme tip na nenáročnú túru po „južnom balkóne“.
Minulé leto sme sa v rámci rodinného presunu od Ženevského jazera do Annecy zastavili v Chamonix. Na veľké ciele nebol čas ani chuť, ale dostali sme tip na nenáročnú túru po „južnom balkóne“. Lanovka hore, tri hodiny pohodovej prechádzky, lanovka dole, a pamäťová karta zaplnená fotkami Mont Blancu.

Na lanovku Flégère sa nastupuje blízko centra Chamonix, v časti nazývanej Les Praz. Na prvý raz sme odbočku k lanovke prešvihli, je akási nenápadná. Vedie ponad golfové ihrisko do južných svahov priamo oproti ľadovcu Mer de Glace „stekajúcemu“ z opačnej strany údolia. Končí sa pri chate vo výške necelých 1900 m a nadväzujúcou sedačkou sa dá dostať takmer do 2400 m.

Trasa bez lanovkových presunov: dĺžka 5,9 km, vystúpaných 730 m, čas 2:51 h. GPX na stiahnutie získaš na Mapy.cz.

Kupujeme si spiatočné lístky po 28,50 €/osoba (dosť, no stále menej ako polovica ceny za vývoz na Aiguille du Midi). Hornú sedačku plánujeme využiť len pri ceste nazad.

Pri chate Flégère nastupujeme na Grand Balcon Sud. Je to niečo ako tatranská magistrála – chodník, ktorý s minimálnymi prevýšeniami kopíruje vrstevnicu nad Chamonix vo výške okolo 2000 m. No po chvíli ho opúšťame a začíname stúpať strmo nahor. Náš cieľ je jazero Lac Blanc s rovnomennou chatou vo výške 2352 m.

Lac Blanc a výhľad na opačnú stranu doliny (viac fotiek v galérii)
Lac Blanc a výhľad na opačnú stranu doliny (viac fotiek v galérii)

Spoločnosť nám robia stovky sviatočných hikerov. Veľa Američanov, Britov, Talianov a Španielov, väčšinou len tak v teniskách. V dobrom počasí, aké máme dnes, si táto trasa naozaj nevyžaduje super výbavu. Zato niektorí Aziati, hoci sú očividne na prvej túre v živote, vyzerajú akoby práve vykúpili najdrahší outdoorový obchod.

Po úvodnom strmáku už chodník stúpa rovnomerne. Problém je ovládnuť sa a nefotiť tie kopce každých 50 metrov. Veľmi fotogenické je aj jazero Lac Blanc, len keby sa okolo neho nemotalo toľko ľudí.

Návrat horným chodníkom k sedačke Index si užívame, ľudí je tu výrazne menej. Prevýšenie od jazera je minimálne (horná stanica má 2385 m) a naše kolená vedia, že nebudú zbytočne trpieť pri zostupe.

Lac Blanc (viac fotiek v galérii)
Netreba vysvetľovať, prečo tomu hovoria Lac Blanc (viac fotiek v galérii)

Pri každom pohľade smerom na Mont Blanc myslím na parťákov zo Slovenska, ktorí sa niekde na druhej strane doliny práve aklimatizujú a pripravujú na vrcholový útok. Závidím im, ešte nevediac, že neskôr pri čítaní Petrových zápiskov budem aj rád, že som tam s nimi nebol.

Trasu odporúčam na dni, keď na dlhý výlet nie je dosť času. A rodinným skupinám bez veľkých horských ambícií, zato s chuťou nadýchať sa veľhorskej atmosféry.

Možno ťa zaujme:

Fotogaléria