Štyri najdostupnejšie tatranské žľaby

Štyri tipy na žľaby dostupné za krátky čas z parkovísk na Štrbskom plese a v Tatranskej Lomnici, nepovinne aj s pomocou lanoviek.
Štyri tipy na žľaby dostupné za krátky čas z parkovísk na Štrbskom plese a v Tatranskej Lomnici, nepovinne aj s pomocou lanoviek. Napríklad na deň, keď sú dobré podmienky, ale na celodennú lyžiarsku túru jednoducho nemáš dosť času.

Hoci v ďalšom texte spomínané žľaby patria medzi najmenej náročné v Tatrách, v žiadnom prípade nie sú terénom vhodným na začiatočnícke pokusy. Odvážiť sa do nich môže len výborný mimozjazdovkový lyžiar, vedomý si možných rizík a schopný na mieste zhodnotiť lavínovú situáciu.

Filmársky žľab

Trasa: 14,4 km, nastúpaných 660 m, celkový čas 4:36 h. Zaznamenaná trasa sa začína v Lomnickom sedle priamo nad žľabom, pokračuje nad Téryho chatu a končí sa na parkovisku v Lomnici. Upozorňujem, že niektoré jej časti porušujú návštevný poriadok TANAPu. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Ak nerátam Francúzsku muldu, ktorú sa neodvážim nazvať žľabom, sú Filmársky a Kartárikov jediné dlhšie tatranské žľaby dostupné priamo z lanovky. Kartárik, z ktorého sa po zlyžovaní dá ľahko dostať nazad ku lanovke, však už nepatrí medzi nenáročné. Navyše je zradný, často v ňom padajú lavíny. Takže späť k Filmárskemu.

Od konca sedačky stačí vytraverzovať zhruba sto metrov ponad zjazdovku do Lomnického sedla, a začiatok žľabu je ako na dlani. Pri horších snehových podmienkach sa zvykne začínať na pravej strane „Filmaráku“, takže je pravdepodobná potreba ďalšieho krátkeho traverzu s lyžami na chrbte. Obtiažnosť je podľa Ivy Sikulovej II S2, sklon do 40 stupňov a prevýšenie slušné 450-metrové. Teoreticky by mohol lákať aj freeriderov bez pásov, no tí by asi mali problém ako sa z Malej Studenej doliny, v ktorej žľab končí, dostať nazad do rezortu. Prechod ku Skalnatému plesu po magistrále trvá cca hodinu.

Aj my sme pri výstupe k žľabu využili lanovku a po jeho zlyžovaní za ušetrené sily predĺžili túru vyššie do Malej Studenej. Dobre sme urobili, v polovici apríla už bola o kvalitný sneh núdza. Vyššie nad Téryho chatou, pod Priečnym sedlom, sme ho našli. Užili sme si tam pár výživných oblúkov, pretože, pravdupovediac, Filmársky žľab v tom čase nestál za veľa. Lyžovanie v rozjazdenom ťažkom snehu bolo utrpenie. Hlavne v dolnej časti, kde sa vytvárali obrovské mokré hrudy. Hore, pri nástupe do žľabu, zase bolo treba kľučkovať medzi kameňmi. No viem si predstaviť, že za lepších snehových podmienok môže byť Filmársky žľab lahôdka.

Fotogaléria

Zo Soliskového sedla do Mlynickej doliny

Trasa bez použitia lanovky: 9,5 km, prevýšenie 756 m, celkový čas 3 h. Táto trasa je plne v súlade s návštevným poriadkom TANAPu. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Aj na tejto klasickej poldňovej túre sa dá pomôcť lanovkou. Pri výstupe od Chaty pod Soliskom na Predné Solisko možno bude treba vyzuť lyže, dĺžka pešieho úseku závisí od snehových podmienok. Pri jednom z troch výstupov som použil aj mačky. Nasleduje krátky peší prechod z vrcholu Predného Soliska do sedla. Je to trochu exponované, ale žiadny extrém. O chvíľu napravo uvidíš výrazný žľab smerujúci do Mlynickej doliny pod vodopád Skok. V hornej časti má žľab dve „ypsilonové“ vetvy, viď nákres Mira Peťa.

Pohľad do užšej vetvy zhora na mňa vždy zapôsobil odstrašujúco a zatiaľ som ju nevyskúšal. Radšej obchádzam nevýrazný skalný hrb a spúšťam sa širšou vetvou (obtiažnosť podľa M. Peťa S2 E1, sklon do 40 stupňov, prevýšenie 400 m). Aj tá mi vždy dá na tvrdom snehu (na iný som tu zatiaľ šťastie nemal) celkom zabrať. Zábava býva pri zjazde turistickým chodníkom nazad na Štrbské pleso. Miestami to pripomína skicrossový tobogán. Len pozor na turistov idúcich opačným smerom.

Fotogaléria

Zo Soliskového sedla do Furkotskej doliny

Trasa s použitím lanovky: 8,3 km, prevýšenie 714 m, celkový čas 2:43 h. Časť tejto trasy porušuje návštevný poriadok TANAPu. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Výstupová línia je rovnaká ako v prípade predchádzajúcej trasy do Mlynickej doliny. Na úvod si môžeš vybrať lanovku na Solisko, výšľap pod jej stožiarmi alebo popri zjazdovke. Od chaty rovno hore. Za vrcholom Predného Soliska treba prejsť po hrane sedla až pod začiatok ďalšieho prudkého stúpania smerom na Mlynické Solisko.

Zjazdová línia zo začiatku vedie po širokej pláni, až nižšie sa treba trafiť do skalami ohraničeného žľabu. Vďaka orientácii tu býva oveľa mäkší sneh ako smerom do Mlynickej doliny. Čiže veľká pohoda, hoci na trávnatom podklade svahu si aj napriek relatívne malému sklonu treba dávať pozor na lavíny.

Na dne Furkotskej doliny sú na výber tri alternatívy – buď zlyžovať dolinou až do lesa a z neho sa nejako vymotať na Štrbské, alebo si vyšľapať pár desiatok výškových metrov po turistickom chodníku ku Chate pod Soliskom, prípadne vytraverzovať kosodrevinou na zjazdovku Furkotka.

Leniví šlapať do kopca a nepoznajúc lesné chodníčky okolo Štrbského, vybrali sme si traverz.  V kosodrevine sme sa pri nedostatku snehu dosť vytrápili, no nakoniec sme to zvládli aj bez lepenia pásov – len s niekoľkými vyzutiami lyží.

Fotogaléria

Z Patrie do Mlynickej doliny

Trasa: 10 km, prevýšenie 834 m, celkový čas 3:53 h. Časť tejto trasy porušuje návštevný poriadok TANAPu. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Dlhý žľab padajúci zo Sedla nad Skokom medzi Patriou a Malou Baštou som viackrát obdivoval z opačnej strany Mlynickej doliny, pri výstupoch hrebeňom Solísk (viď úvodné foto). Hoci ho Miro Peťo označuje za ľahký (S2+, E1, sklon 35 – 40 stupňov), musel som nabrať sebavedomie, kým som sa doň odvážil. Takmer 500-metrové prevýšenie za dobrých snehových podmienok garantuje výbornú lyžovačku.

Prístup je jednoduchý po južnom chrbáte Patrie, treba len vystihnúť správny moment na odbočenie z červenej značky zo Štrbského na Popradské pleso. Odbočuje sa v okolí lokality Trigan, s veľkou pravdepodobnosťou tam budú stopy. My sme v deň D nemali šťastie na dobrú viditeľnosť. V sedle sme museli chvíľu počkať, kým sa v hmle urobila diera, až potom lyžovali dolu. Sneh bol slušný a tým pádom aj lyžovačka dobrá. V spodnej časti sa treba držať vpravo, no je to logická línia, do ktorej sa človek trafí aj keď je v žľabe prvý raz.

Na Patriu sa dá vyšlapať aj priamo hore žľabom z Mlynickej (pozri trasu), za dobrých snehových podmienok to pustí na pásoch až úplne hore.

Fotogaléria