Rodiná bike & hike túra ku Temnosmrečinským plesám sa spontánne zmenila na celkom výživný šport. Stehná ma boleli ešte po štyroch dňoch. Okruh s prechodmi hranice cez Chałubińského vráta a Hladké sedlo mi doprial úplne nové pohľady na najzápadnejšiu časť Vysokých Tatier.
Je piatok, prvý septembrový deň a posledná šanca využiť krásne počasie pred studeným víkendom. Z príjemného penziónu v Liptovskej Kokave štartujeme pred deviatou. Nenáročná cyklotrasa smerom na Podbanské vedie po družstevných asfaltkách s veľmi miernym stúpaním. V zime tu podľa nášho domáceho funguje upravovaná bežkárska trasa.
Občas nás vyruší traktor či motorizovaný hubár. Na niekoľkých miestach sa otvorí parádny výhľad na Kriváň. Pred vjazdom do lesa je rampa, za ktorou sa cesta mení na štrkovú. Nič, čo by nezvládol aj trekový bicykel.
Asi po 10 kilometroch križujeme asfaltku na Štrbské Pleso. Na cyklotrasu do Kôprovej doliny sa treba napojiť v Podbanskom, čo je asi kilometer dolu kopcom. Nechce sa nám strácať výšku, tak prechádzame cez hradskú a pokračujeme po lesných cestách.
Chvíľu ideme po červenej značke smerom na Tri studničky, no potom sa zvážnica stáča doľava. Je to trochu športové, niekoľko strmších stúpaní na nerovnom povrchu. Kto nemá horský bicykel a dobrú kondíciu, alebo sa vybral na výlet s deťmi, nech radšej zvolí istotu asfaltovej cyklotrasy.
My sa na ňu pripájame necelý kilometer pred ústím Kôprovej doliny. Pokračujeme miernym stúpaním ku Kmeťovmu vodopádu, kde značka zakazuje pokračovať ďalej na bicykli (hoci by to ešte kus bez problémov išlo). Na tachometri mám z Liptovskej Kokavy natočených 19 km, z Podbanského by to bolo asi desať. Cyklotúra je naozaj vhodná aj na výlet s deťmi.
Pod vodopádom zamykáme bicykle, dávame si niečo pod zub a šliapeme vyššie. O hodinu sme pri odbočke ku Temnosmrečinským plesám. Odmenou za prvý poriadny stupák popri Vajanského vodopáde – škoda, že chodník nevedie bližšie popri ňom – je oddych v nádhernom prostredí na brehu plesa.
Vizualizácia mojej trasy: Dĺžka 46 km (chýba 10-kilometrový dojazd z Podbanského do Kokavy), vystúpaných 1768 m, celkový čas 9:13 h, moving time 6:26 h. Trasa na mape a GPX na stiahnutie.
Deň je ešte mladý, pozerám sa na hradbu hlavného hrebeňa Vysokých Tatier a nedá mi to pokoj. Od plesa smerom na hrebeň by mali viesť neznačené chodníky do Čiernej lávky a na Hrubý štít (Szpiglasowy Wierch), ale nedokážem ich v teréne rozoznať. Zato hlbšie v Temnosmrečinskej doline jasne vidno tmavú štrbinu Chałubińského vrát.
Je rozhodnuté, skúsim prejsť cez Chałubińského vráta, urobiť okruh cez poľskú stranu a vrátiť sa cez Hladké sedlo. Lúčim sa s Jarkou s optimistickým sľubom, že o dve hodiny budem na rázcestí Pod Temnými smrečinami.
Nižné pleso obchádzam zľava tesne popri vode, kosodrevina je nepriechodná. No o chvíľu sa vynára čerstvo prerezaný chodík k Vyšnému Temnosmrečinskému plesu. Záhada dvojice chalanov s motorovou pílou oddychujúcich dole pri vode je vyriešená.
Traverzujem svahy ponad vyšné pleso. Orientácia nie je problém, v Chałubińského vrátach vidno postavičky turistov, ktorí tam vyšli po značke z poľskej strany. Stúpanie do sedla je v závere ostré, všímam si známky erózie a snažím sa ísť čo najviac po skalách, aby som k nej neprispieval.
Chodník na druhej strane sedla je ešte strmší a zmytý až na skalné podložie. Čudujem sa, že z poľskej strany vedie značka a z našej nie. Ak je dôvodom erózia, malo by to byť naopak. Každopádne je škoda, že Tatry ponúkajú tak málo možností na cezhraničné turistické okruhy.
Pri zostupe do Doliny za Mnichem mi dochádza, že za dve hodiny to asi nedám. Potrebujem sa dostať do Doliny piatich poľských plies (Pięciu Stawów Polskich) a nerátal som s tým, že cez Szpiglasové sedlo budem musieť vystúpať a potom zísť až toľko výškových metrov. Našťastie idem naľahko, len s malým cyklobatôžkom. Som dosť rýchly a dúfam, že meškanie nebude veľké.
Premávka na chodníkoch sa dosť zahusťuje, hoci v Poľsku na rozdiel od nás dnes nemajú žiadny sviatok. Obdivujem lezecky zaujímavý nunatak Mních (2070 m) s ťažkými cestami yosemitského charakteru. Niekoľko partií je tam nalezených, ich hlasy sa ozývajú dolinou. Za Mníchom sa týči majestátna Čubrina (2375 m), viac vzadu rozoznávam tmavé hladiny Czarneho Stawu pod Rysami a Morskieho oka. Všetko sú to pre mňa úplne nové pohľady.
Zo Szpiglasového sedla zbieham ultratrailovým štýlom. Napriek časovému tlaku často zastavujem kvôli foteniu. Dolina piatich poľských plies je nádherná – široká, zelená, iná ako doliny na našej strane. Aj vďaka kaskáde plies mi pripomína bulharské Sedemte jezera v Rile. Po hrebeni, ktorý ju ohraničuje zo severnej strany, vedie populárna zaistená hrebeňovka Orla Perć.
Medzi Čiernym poľským a Zadným poľským plesom bez problémov nachádzam neznačený chodník do Hladkého sedla. Spoločnosť mi robia svište, pískaním upozorňujú kolegov na votrelca. Nebojte sa, len tadiaľto prebehnem.
Hladké sedlo. Dnes druhý raz na hlavnom tatranskom hrebeni, pohľadom sa lúčim s piatimi poľskými plesami. Určite sa sem vrátim, Orla Perć čaká v to do liste. Ešte zbehnúť do sedla Závory a Kobyliou dolinkou pod Temné Smrečiny. Znovu musím zastavovať a fotiť, výhľadu do dolinky s Temnosmrečinskými plesami v pozadí sa nedá odolať.
Na rázcestí v Kôprovej doline som o hodinu neskôr oproti plánu. Okruh mi teda trval skoro presne tri hodiny. Nohy ledva nesú telo, endorfíny tečú zo všetkých pórov, Jarka našťastie chápe. Ostáva už len prežiť zostup k cykloparkingu. Ale ani v sedle bicykla to nie je med lízať, pri zjazde hrboľatou cestou do Podbanského sa občas treba postaviť do pedálov a s prekvapením zisťujem, že mi to robí celkom problém.
V Podbanskom si objednávame pivo a výdatnú večeru. Dojazd do Kokavy už pre istotu absolvujeme so zapnutými svetlami. Na izbe v penzióne sa dávame trochu dohromady a presúvame sa do vírivky. Normálne tam vydržím maximálne 15 minút, teraz som dal dvojnásobok. Krásny deň to bol.
