„Wachau, wachau, wachau – tam že sú hory, kde sa dá liezť viac ako pármetrová cesta? Víno, Dunaj, to tam je, ale hory nie!“ Tak nejako by som rozmýšľal, keby som nevedel, že sa tam dá liezť aj 350-metrová cesta. Ale, má to svoje ALE.
Ak začínaš s diaľkovou cykloturistikou, choď na istotu a vyber si niečo naozaj pekné. Aby ťa neodradila náhodná zlá skúsenosť. My sme sa tejto rady držali do bodky a na prvú viacdennú cyklotúru si vybrali asi to najlepšie, čo v našej časti Európy existuje. Ciclovia Alpe Adria Radweg.
O tom, ako liezť v Dolomitoch, ako sa stať kominárom, ako neveriť popisom v sprievodcovi pri zostupe a o tom, že už nikdy nepôjdeš viac liezť. Nikdy. Nikde.
Keď bol Jaro vlani v decembri na novinárske pozvanie testovať lyžiarske svahy v Zillertalli, trochu som závidel. Pred letom vychádza rad na mňa – pobehať rakúske kopčeky pod Grossglocknerom a v Lienzských Dolomitoch.
Rakúsko sa rado prezentuje ako cyklistický raj, no kto si chce zajazdiť v kopcoch, zaplače. Jazda na bicykli po lesnej ceste je vo všeobecnosti zakázaná. Preto je dobre ísť tam s parťákom znalým miestnych pomerov.
Tip na deň, keď sa v ozajstných horách nevydarí počasie alebo nie je čas či chuť na väčší plán. Výstup popri sústave vodopádov na horskej rieke Salanfe a následne návšteva výnimočnej galérie. Kde? Vo švajčiarskom meste Martigny, necelú hodinu autom zo Chamonix.
Hochtor (2369 m) v Ennstálskych Alpách vyzerá na fotkách veľmi dramaticky a vedie naň ľahká ferrata, takže popri peknej turistike sľubuje aj zábavu hraničiacu s alpinizmom.
Skromných osem tipov z júnového road tripu, keď sme sa dvakrát presúvali krížom cez Provensálsko a strávili tam dohromady asi desať dní. Nájdeš medzi nimi notoricky známe turistické destinácie, ktoré sa jednoducho nedajú ignorovať, aj zaujímavosti mimo záberu bedekrov.
Skalka vhodná pre začiatočníkov a na lezenie s deťmi sa niekedy volá aj Platňa pri PKO. Nachádza sa takmer v centre Bratislavy, na úpätí hradného vrchu pod parlamentom. Kto o nej nevie, nenájde ju, je dobre schovaná za panelákom a v bujnej vegetácii.
Keď som dostal nápad urobiť Kríž nad Slovenskom v sedle horského bicykla a začal som študovať mapy a cesty predchodcov, pochopil som, že Banská Bystrica má pre takýto projekt výnimočnú polohu. Leží v strede, v priesečníku ramien pomysleného kríža.
Keď sme sa v rámci júnového rodinného road tripu presúvali z Provensálska ku Barcelone, navrhol som zachádzku cez Andorru. Ak dlhší čas abstinujem od horského vzduchu, začne mi byť clivo. A keď je mi clivo, je som mnou na nevydržanie. Návrh prešiel bez väčšieho odporu.
Južná strana Opálovej veže (2250 m) je menej frekventovaná stena vo Velickej doline s príjemnými výhľadmi a pomerne ďalekým nástupom.
