Tip na deň, keď sa v ozajstných horách nevydarí počasie alebo nie je čas či chuť na väčší plán. Výstup popri sústave vodopádov na horskej rieke Salanfe a následne návšteva výnimočnej galérie. Kde? Vo švajčiarskom meste Martigny, necelú hodinu autom zo Chamonix.
Hochtor (2369 m) v Ennstálskych Alpách vyzerá na fotkách veľmi dramaticky a vedie naň ľahká ferrata, takže popri peknej turistike sľubuje aj zábavu hraničiacu s alpinizmom.
Skromných osem tipov z júnového road tripu, keď sme sa dvakrát presúvali krížom cez Provensálsko a strávili tam dohromady asi desať dní. Nájdeš medzi nimi notoricky známe turistické destinácie, ktoré sa jednoducho nedajú ignorovať, aj zaujímavosti mimo záberu bedekrov.
Skalka vhodná pre začiatočníkov a na lezenie s deťmi sa niekedy volá aj Platňa pri PKO. Nachádza sa takmer v centre Bratislavy, na úpätí hradného vrchu pod parlamentom. Kto o nej nevie, nenájde ju, je dobre schovaná za panelákom a v bujnej vegetácii.
Keď som dostal nápad urobiť Kríž nad Slovenskom v sedle horského bicykla a začal som študovať mapy a cesty predchodcov, pochopil som, že Banská Bystrica má pre takýto projekt výnimočnú polohu. Leží v strede, v priesečníku ramien pomysleného kríža.
Keď sme sa v rámci júnového rodinného road tripu presúvali z Provensálska ku Barcelone, navrhol som zachádzku cez Andorru. Ak dlhší čas abstinujem od horského vzduchu, začne mi byť clivo. A keď je mi clivo, je som mnou na nevydržanie. Návrh prešiel bez väčšieho odporu.
Južná strana Opálovej veže (2250 m) je menej frekventovaná stena vo Velickej doline s príjemnými výhľadmi a pomerne ďalekým nástupom.
Naša minulá výprava sa vlani na jeseň skončila vo Fačkovskom sedle. Z rovnakého miesta sme na prelome apríla a mája 2019 vyrazili so zámerom dôjsť na Donovaly.
Nádherné výhľady na Tri Koruny, krásne prostredie, rozkvitnuté lúky, príjemná bajkovačka a zaujímavé zjazdíky. To sú zamagurské cyklotraily v Lechnici.
Prechodila som po svete už mnoho miest, ale Petra v Jordánsku vo mne zanechala silný dojem. Magické miesto – dokonale ukryté, pýšiace sa majestátnymi stavbami vytesanými do pieskovca. Pri prechádzaní údolím som si neustále kládla otázku: Ako je to vôbec možné? Ako mohli v tej dobe niečo také dokázať?
Plán je jednoduchý, z Tatranskej Polianky bicyklom na Sliezsky dom a odtiaľ na príjemnú západnú stranu Velickej steny do ľahkej cesty Hrana Velickej steny. Údajne za štyri.
Predsudky voči bažinám som v Camarque nestratil, no tento kraj sa mi hlboko vryl do pamäti. A spomeniem si naň vždy, keď prechádzam okolo čističky.
