Recenzia lezeckého sprievodcu pre Höllenthal, Rax und Schneeberg. Jedinečná publikácia s viac ako 2000 cestami od 2 do 11 UIAA.
Začiatok tohtoročnej jesene priniesol fantastické počasie v podobe jasných zajtrajškov a lákavých výhľadov. Preto som sa operatívne rozhodol zorganizovať ďalšiu časť prechodu Karpatského oblúka. Náhle a nečakane udrieť na Strážovské vrchy.
Na južnej strane Raxu, kúsok od známych ferrát Hans von Haidsteig a Königschusswandsteig a dve hodiny jazdy z Bratislavy, sa dá zažiť exkluzívne platňové lezenie vo veľkej stene. Ak si odmyslím vápencovú postatu skaly, tak s prižmúrením oka porovnateľné s najkrajším platňami Vysokých Tatier.
Ráno je totožné s predchádzajúcim ránom, len celý proces prebieha rýchlejšie a zohratejšie. Spod skaly z tepla spacáku vychádzaš s prvými slnečnými lúčmi a po raňajkách a rýchlom nastrojení mierite pod stenu Kežmarského štítu. Z bivaku v Skalnatej doline to… Čítaj viac →
Tímové preteky Petite Trotte à Léon sa konajú v rámci týždňa Ultra Trail du Mont Blanc. Trať, ktorú treba zvládnuť v limite 151 hodín, má 300 km a prevýšenie 25 tisíc metrov.
Keď ma začiatkom leta začali prenasledovať ortopedické komplikácie, jediný spôsob ako úplne nestratiť kontakt so skalami bolo preorientovať sa na rakúske „pôžitkárske“ (genuss) lezenie. To znamená ľahké viacdĺžky do päť, odistené pomaly ako cvičné cesty na preglejke.
Posledné dni babieho leta sme sa rozhodli stráviť na miestach, ktoré nie sú práve blízko seba. Ja som miesta pomenovala, Julko zobral mapy a vymýšľal trasu. Našim cieľom bola Špania Dolina a z nej prechod na Poľanu. Babie leto sme stihli len tak-tak.
Cesta Puklina v platni na Lomnický štít sa po nejasnom úvode mení zaujímavé lezenie v špáre (na Tatry) neobvyklých rozmerov.
Keď má človek krásu rovno pod nosom, často si ju nevšimne. Pre mňa sa typickým exemplárom z kategórie nezaslúžene prehliadaných stal Lietavský hrad.
Horolezec sníva o Širokej veži už dlhšie. Má napozeranú Motykovu cestu a veľmi namotivovane ťa naláka, aby si prešla s ozývajúcim sa starým zranením celou dolinou až pod stenu Širokej veže. Niekedy ani nevieš, prečo s tým súhlasíš.
Keď sa bojíš preliezť plot k zostupovej ferrate, za odmenu dostaneš podrobnú prehliadku vojenskej základne.
Južné rebro na Volej veži je asi najlepšia voľba pre zelenáča, ktorý doteraz v Tatrách neliezol, alebo len na druhom konci za niekým skúsenejším, a chce s týmto nelichotivým stavom niečo urobiť. Nízka obtiažnosť, štyri dĺžky, južná orientácia, lepené štandy, pevná skala.
