Keď ma začiatkom leta začali prenasledovať ortopedické problémy, jediný spôsob ako úplne nestratiť kontakt so skalami bolo preorientovať sa na rakúske „pôžitkárske“ (genuss) lezenie. To väčšinou znamená ľahké viacdĺžky do päť, odistené pomaly ako cvičné cesty na preglejke.

Južné vápencové steny Hohe Wandu sa nám s Martinom zdajú byť vhodný cieľ na na slnečný, no chladný deň na konci septembra. Vyberáme si klasickú, sto rokov starú 8-dĺžkovú cestu v stene pod Skywalkom – Neuer Innerkofler Steig. Má klasu 5 UIAA (nedávno zvýšenú z pôvodných 5-) a osem dĺžok. Z nich dve sú však len chodecké prechody.

Názov odkazuje na Seppa Innerkoflera, juhotirolského vlastenca a hrdinu bojov s Talianmi v Dolomitoch za 1. svetovej vojny (viac v článku o ferrate De Luca – Innerkofler). Cesta bola v roku 2016 kompletne preistená. V tejto časti Hohe Wandu a v tejto obtiažnosti je v podstate jediná, ktorou sa dá lezecky dostať z chodníka pod stenou až hore na náhornú plošinu. To však len v spojení s nadväzujúcu trojdĺžkovou cestou Richters Ende (5- UIAA).

Prístup ku stene z parkoviska nad dedinou Maiersdorf – asi 15 minút chôdze navyše oproti parkovisku pri prvej zákrute mýtnej cesty. GPX na stiahnutie nájdeš na Mapy.cz.

Prvá dĺžka (4+) je dosť rozbitá. Možno aj preto ju Martin predčasne končí na štande nejakej inej cesty. Ja si ťahanie druhej dĺžky (4+) celkom užívam, kvalita skaly sa postupne zlepšuje a dostal som pár metrov navyše. Martin má dnes smolu, vychádza na neho nezaujímavý traverz (2+) križujúci ferratu HTL Steig. Tesne pred koncom sa ku štandu treba pretlačiť úzkou dierou v skale, to je jediný hajlajt tretieho úseku.

Štvrtá dĺžka je vďaka kľúčovému miestu za 5 najťažšia z celkej cesty. Pravdupovediac, na žiadny výrazný „Schlüsselstelle“ si neviem spomenúť. Bolo to pekné polezenie v kolmej stene na drsnom vápenci. Nasleduje ďalšia križovatka s ferratou, kde si dávame krátku pauzu na vegetáciou zarastenej plošine. Už som sa celkom vycvičil vo vytláčaní orieškovej pasty Pure Nuts z outdoorového minibalenia. Kvôli tej chuti je človek ochotný aj plot preskočiť.

Piata dĺžka je chodecký prechod ku šiestej (4+). Ide ju ťahať Martin a konečne si trochu lepšie zalezie na prvom konci. Na začiatku treba prekonať zaujímavý komín s nohami naširoko, dolez ku štandu je už ľahký. Sedmička – ďalší zeleninársky prechod, ale na jednom exponovanejšom mieste sa radšej priisťujeme. Ôsma dĺžka (5-) vedie po peknom pilieri, znovu mám šťastie. Nemal sa ten Martin na začiatku tak hrnúť do ťahania :)

Od posledného štandu Neuer Innerkofler Steigu sa dajú zvoliť tri možnosť ďalšieho postupu: a) vytraverzovať doľava chodeckým terénom ku značenému chodníku Völlerin, b) doliezť hore ferratou alebo c) cestou Richters Ende. Asi netreba hádať, čo sme si vybrali.

Začiatok je označený tabuľkou, teda žiadny orientačný problém. Martin nastupuje a hneď skraja sa výdatne vytrápi v morálovo náročnom traverze okolo skalného brucha (4). Keď zájde za roh, dosť dlho sa nehýbe. Usudzujem, že rozdýchava ten traverz. Napokon odlezie, zaštanduje a dostávam zelenú.

Brucho nejako obleziem a s prekvapením zisťujem, že nasledujúci výšvih je síce na papieri za 5-,  ale pre mňa je suverénne najťažší z celého dňa. A to práve leziem na druhom konci.

Druhú dĺžku Richtera (5-) ťahám akýsi rozhodený, línia je zakrútená ako paragraf a výsledok je, že štandujem na nesprávnom mieste. Až keď mám štand kompletne hotový, vidím ten správny vo vhĺbení kúsok vpravo. Takže záver doliezame akousi skratkou (alebo skôr obchádzkou). Možno to bol variant označený v toponáčrte ako 5+. Alebo aj nie. Po jedenástich dĺžkach už toho máme celkom dosť a sme radi, že sa pri Skywalku môžeme na chvíľu vyvaliť do trávy.

Použili sme 60 m jednoduché lano, no zrejme by stačila aj 50-ka. Expresiek treba mať aspoň desať. A dosť slučiek, pretože štandovacie istenia nie sú spojené reťazami. Navyše sa v ceste vyskytuje dosť príležitostí na prevlečenie slučky cez „hodiny“.

Nadšené hodnotenia kombinácie týchto dvoch ciest na Bergsteigene sú asi trochu prehnané, ale sklamaní sme vonkoncom neboli. V danej obtiažnosti sa cesta týchto rozmerov vidí málokedy.

Fotogaléria