Súdiac podľa extrémne častého výskytu slovenčiny, v rakúskom Nassfelde trávila tieto jarné prázdniny polovica Bratislavy. Populárne lyžiarske stredisko je od nej vzdialené len 5 hodín jazdy. Čo si tam má počať ski turista, pre ktorého sú lanovky za trest?

V strede februára v korutánskych horách na talianskych hraniciach výdatne nasnežilo. Naša ubytovateľka ešte dva dni pred nástupom mailom upozorňuje, že si nemáme zabudnúť reťaze. Prichádzame na miesto a v doline všade zeleno. Jazerá Presseggersee a Weissensee roztopené, korčule vezieme zbytočne. Meter nového snehu zmizol tak rýchlo ako napadol. Teplota vysoko nad nulou, počasie premenlivé, iba biele vrcholky hôr sľubujú zimné zážitky.

Nassfeld je stredisko strednej veľkosti, no dosť náročné na orientáciu. Zjazdovky sú rozložené vo viacerých údoliach okolo cesty do horského sedla Nassfeldpass/Passo di Pramollo (1530 m). Lanovky končia v 2000-metrovej výške, najvyššie okolité kopce majú zhruba 2200 m. Šlapať po okraji zjazdoviek prevádzkovateľ strediska nezakazuje, no skialpinista musí mať platný skipas. Takže to mohli rovno zakázať 🙂 Pred odjazdom som si naštudoval viacero sľubných trás, no nebesá a rodinný prázdninový program nepriali realizácii veľkých plánov.

V prvý deň so zdesením zisťujem, že terén vedľa zjazdoviek je pokrytý hrubou vrstvou rozjazdeného ťažkého snehu, ktorý cez noc zamŕza a šlapať po ňom je utrpenie. Navyše silno fúka, viditeľnosť biedna a padá čosi ako mrznúci dážď. Po dvoch hodinách balím pásy a kupujem skipas. Keď už nič iné, aspoň to tu poriadne preskúmam. Ani to sa veľmi nedarí. Viditeľnosť sa trochu zlepšuje, no zaujímavé kopce nad lanovkami ostávajú v mlieku.

Druhý deň ideme autom vyššie ako predchádzajúci deň, až do sedla priamo na talianskej hranici. Odtiaľto sú dobre dosiahnuteľné tak lanovky ako aj kľudné bočné cestičky vhodné na šlapanie. Všetci budú spokojní. Priamo v sedle objavujeme perfektne upravený bežkársky okruh. Pekný, no trochu krátky – má čosi cez tri kilometre. Dávam si ho dvakrát, raz v spoločnosti svojich dvoch žien a druhý raz sám.


Bežkársky okruh v Nassfeldpasse (1530 m): 3,3 km, vystúpaných 17 m, čas jedného okruhu 17 min.

Napoludnie, stále v krásnom počasí, presedlávam z bežiek na pásy. Rýchlym tempom stúpam bočnými cestami ku konečným staniciam lanoviek. Tam dobieham párik českých bláznov, ktorí to až sem vystromčekovali na bežkách. Zdravíme sa ako spriaznené duše a pokračujem vyššie, k poslednej lanovke pod skalnými stenami Gartnerkofelu (2195 m). Ten je mojim cieľom.

Terén za tabuľou varujúcou pred lavínami vyzerá byť do pohody. Snehová pokrývka síce na slnku povoľuje, ale na otvorených svahoch je snehu málo a miestam s nafúkanými vankúšmi sa vyhnem. Trasa na vrchol najskôr vedie traverzom nad strmou dolinkou, potom začína stúpať do sedla. V ňom zabáčam doľava na strmý, no široký svah končiaci až na vrchole. Je južne orientovaný a vietor z neho vyfúkal väčšinu snehu. Občas trčí skala, no vyzerá to bezpečne. Okrem mňa tu niet ani nohy.

Nasledujem staré stopy a turistickú značku. V najstrmších miestach si musím dávať pozor na podklad, ktorý raz povoľuje pod lyžou, inokedy je zamrznutý a lyža sa šmýka. Nakoniec ma to púšťa na pásoch až hore. Fotím sa na vrchole, presúvam trochu záťaže z ruksaku do brucha a pripravujem sa na zjazd. Až na trochu kľučkovania medzi nezasneženými kameňmi to ide bez problémov. V dolnej polovici si užívam perfektný jarný firn. Nazad na parkovisko sa dostávam za pár minút po zjazdovkách a starých známych bočných cestičkách. V perfektnej nálade, pretože ešte neviem, že sa práve končí jediný naozaj pekný deň celej dovolenky.


Z Nassfeldpassu na Gartnerkofel (2195 m): Dĺžka 8 km, 640 vystúpaných metrov, celkový čas 2:08 h

Tretí deň sa na oblohe čerti ženia, pauzujeme vo Villachu. Spoločná prechádzka s obedom vo fajnovej talianskej reštike, zaveziem ženy do kúpeľov a idem skontrolovať miestne šopingy. Hervis v centre Atrio má veľmi slušný skialpový sortiment, ale nástrahám úspešne odolávam. No Intersport na okraji mesta ma láme na zlacnené Dynafit gate za 130 éčiek.

Štvrtý deň sa najskôr ukazuje byť nádejný, no počasie na rýchlo začína kaziť. Znovu parkujeme v sedle. Dopoludnia pohodový výšľap v zmiešanej dvojici do krčmy pri hornej stanici lanoviek. Zlyžujeme dole a po obede mám voľno na ďalšiu krátku túru. Volím Kammleiten (1998 m), menšieho brata Gartnerkofelu.

Túra je nenáročná, vhodná aj pre úplného začiatočníka. Iba na zľadovatenom úseku tesne pod vrcholom si treba dávať pozor. Znova si to vyšliapem bočnou cestou, no zídem z nej skôr a prekrižujem zjazdovky smerom doľava. Vrchol je ako na dlani, zablúdiť sa nedá, sklon svahu do 30 stupňov. Vraciam sa oproti výstupu mierne pozmenenou trasou, zastavujem sa na pivo a zdochýňa mi mobil so zapnutým GPS trackovaním.


Z Nassfeldpassu na Kammleiten (1998 m): Dĺžka 6,1 km (časť zjazdu v GPX chýba), vystúpaných 504 m, celkový čas 1:47 h

Podobne ako týždeň predtým vo Švajčiarsku, ani v Nassfelde mi počasie či iné okolnosti nedovolili urobiť vážnejšiu túru. Dva z piatich dní sme ani nešli hore. Na druhú stranu strediska, pod Rosskofel (2240 m), kde mapa naznačuje zaujímavo vyzerajúcu trasu na jeden z vedľajších kopcov, som sa ani poriadne nedostal. Stále tam bola hmla, fučalo, a bolo sa treba venovať rodine. Nechcel som to tlačiť na hranu, hoci očakávania boli vyššie. Ale ten krátky výšľap na Gartnerkofel bol parádny.

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Fotogaléria

Možno ťa zaujme:

Máš niečo na srdci?