Keď sme na konci septembra prvý raz navštívili bavorské Alpy, okolnosti nepriali väčším športovým cieľom. Ale zase ani čisto lanovková turistika neprichádzala do úvahy. Našiel som peknú a ľahkú ferratu na Alpspitze (2628 m), ktorú mi rodinná rada bez nutnosti veľkého presviedčania odsúhlasila.
Garmisch-Partenkirchen, skrátene GaPa, je nemecké horské stredisko č. 1. Nachádza sa v pohorí Wettersteingebirge, pýši sa najvyšším vrcholom krajiny Zugspitze (2962 m) a bohatým alpinistickými tradíciami. Bola tu zimná olympiáda (1936) aj majstrovstvá sveta v zjazdovom lyžovaní (1978). Je tu tiež veľká americká vojenská základňa.
Náš cieľ sa týči priamo nad mestom. Na rozdiel od Zugspitze ležiaceho na rakúskej hranici o dva-tri kilometre (vzdušnou čiarou) ďalej, Alpspitze je celý v Nemecku. Najskôr sa vezieme lanovkou Alpspitzbahn do výšky 2033 m („rundfahrt“ za 28 €/osoba). Dnes sme si zvolili cestu najmenšieho odporu a pri návrate sa nám kolená za lanovku pekne poďakujú.
Trasa: dĺžka 5,5 km, nastúpaných 750 m, celkový čas 4:40 h. Výškový profil a GPX na stiahnutie nájdeš po zobrazení trasy na Mapy.cz.
Od lanovky pokračujeme pár minút k rázcestiu, z ktorého vidíme tajomné ústie tunela na chodníku Nordwandsteig. Ten traverzuje popod severnú stenu Alpspitze a ak pôjde všetko podľa plánu, o pár hodín sa ním budeme vracať.
Pohľad na našu odbočku z rázcestia nám trochu kazí náladu. O kúsok vyššie sa začínajú prvé rebríky ferraty a na nich visí súvislý had ľudí. Viac stoja ako idú. Čo sa dá robiť, vybrali sme si víkend s katalógovým počasím a nie sme sami, kto si ho chce užiť na krásnej ľahko dostupnej hore.
Tak ako všetci okolo, aj my sme predpisovo vybavení prilbami a ferratovými setmi. Skúsený vysokohorský turista trasu s oficiálnou klasou B určite zvládne aj bez istenia – za predpokladu, že je skala suchá. Prilbu však rozhodne odporúčam. Je to jedno veľké lokrovisko plné ľudí a každú chvíľu sa niečo uvoľní.
Prikázaný smer pohybu po zaistenom chodníku som síce nikde nevidel, no zdravý rozum (dúfam) nikomu nedovolí vybrať si ferratu na zostup, v protismere stovkám vystupujúcich. Najskôr stúpame po severnom rebre s úžasnými výhľadmi na údolie Höllental a východné steny Zugspitze. V závere je to široký suťovitý svah pripomínajúci Dolomitské vrcholy. Prebiehať sa síce občas dá, ale nemá to veľký význam – kolóna je až po vrchol takmer súvislá.
Dve a pol hodiny od štartu stojíme na husto obsadenom vrchole. Ak by na trase nebolo toľko ľudí, bez problému by sa to dalo stihnúť za dve hodiny. Okrem najpopulárnejšej ferraty sa na vrchol Alpspitze dá dostať ďalšími tromi čiastočne zaistenými cestami: Matheisenkar, Ostgrat a Ostflanke. A, samozrejme, množstvom lezeckých ciest.
Najpohodlnejšia zostupovka vedie po východnom rebre (Ostgrat). Má relatívne mierny sklon, preto si ju ľudia s averziou k exponovaným svahom vyberajú aj na výstup. Ani tu sa však nevyhnú niekoľkým úsekom, kde treba použiť všetky štyri končatiny.
Na konci Ostgratu je pripravená dvojica paralelných rebríkov, ktorými sa dostávame na už spomenutý Nordwandsteig. Nachádza sa na ňom asi dvestometrový tunel s niekoľkými skalnými oknami, čo mi znova pripomína Dolomity. V tuneli využívame čelovky, v núdzi by sa dalo prejsť aj bez nich.
Zostup nám trvá dve hodiny, celkový čas bez lanovkových presunov je cca 4:30 h. Na terase pri lanovke vďačne využívame ponuku miestnej kuchyne – klobáska s kapustou, klobáska so zemiakovým šalátom, šniceľ a spol. Potom ešte relaxujeme na lehátkach popíjajúc bavorské pivo, veď lanovka chodí až do 17:30.
Zaistená trasa na Alpspitze je vhodná aj pre úplných ferratových začiatočníkov. Ak vystihnú podobne pekné počasie ako my, zaručene budú nadšení. Treba sa však pripraviť na veľké množstvo ľudí. Je to vyslovene spoločenská túra, miestami sme sa cítili ako na nejakom hromadnom výstupe. Každopádne to bola väčšia zábava ako vyviezť sa za 58 € lanovkou na Zugspitze, pofotiť výhľady a odviezť sa nazad.
Kto si chce dať viac do tela, nech pouvažuje o náročnejšom a menej frekventovanom variante zahŕňajúcom ferratu Matheisenkar (B/C), ktorá vedie po juhozápadnom rebre Alpspitze smerom do Höllentalu. Komu by aj to bolo málo, blízko Alpspitze sa nachádza ferrata Mauerläufersteig (D/E). Tiež je dostupná z lanovky Alpspitzbahn, no končí sa na menej „štátotvornom“ vrchole Bernadeinkopf (2144 m). Na a pre VHT expertov je tu Jubiläumsweg – ikonická hrebeňovka z Zugspitze na Alpspitze.
