Horolezec v nepravidelných či pravidelných intervaloch veľmi intenzívne sníva o skutočnom skialpinizme. Lyže, mačky, cepín, sedák, lano – rád by s tebou absolvoval aspoň nejaké menšie popoliezanie po skalách s následným zlyžovaním niečoho pekného.
Kôra v Zlomiskovej doline nás neodradila. Pod Lúčnym sedlom sme našli dobrý sneh a nakoniec sa napriek únave konečne podarila aj Končistá.
Dozvuky zo záveru tatranskej lezeckej sezóny – septembrové Baranie rohy a októbrová Veža pod Skokom. Ešte mám v zásobe report z jesennej VHT-čky cez Medené lávky na Lomničák, a potom už hádam prídu aj zimnejšie zážitky.
Keď sa na dva dni vyberiete do Batizovskej doliny a idete obzrieť steny Gerlachu a Batizovského štítu. Alebo o tom, ako lezieš celý deň, a aj tak nikam nedolezieš…
O krátky čas po vylezení južnej steny Kežmaráku veríte, že je tá správna konštelácia hviezd na Vidlový hrebeň. Vstávanie o 3:50 sa vám zapáčilo, tak si ho opakujete.
Ďalšia stena zo série majestátne štíty – Kežmarák Birkenmajerom. Návrh na obrovskú stenu si čakala až po tom, keď sa v Tatrách trochu rozlezieš. Momentálne sa cítiš maximálne na nejaké krátke popoliezanie hrebienku obtiažnosti II-III. Ale návrh je to lákavý…
Tri dni v Tatrách alebo opečené krky v Lopate na Ostrom štíte (V-) a expedične dva dni rebrom Kele – Šuna na Javorový štít (V).
Na deň presne ako pred rokom začínate začiatok letnej lezeckej sezóny v Tatrách. Tešíš sa, trochu máš obavy – pár mesiacov si neliezla, potom si sa párkrát obzerala na skalkách a teraz ťa zase čakajú Tatry. Horolezec vyberá niečo krajšie…
Dve lyžovačky na hranici ročných období a letných teplôt
„Bude z toho článok?“ pýta sa parťák, keď sa lúčite. Veľmi sa nezamýšľaš a vravíš, že veľmi nie je o čom písať, veď je to len taká klasika. Neskôr sa zamyslíš a uvedomíš si, že práveže je o čom písať….
Celú zimu sa jej vyhýbate. Veď tam chodia všetci. Plné ľady ľudí. To nepotrebujete. A potom príde správny čas. Extrémny vietor v Tatrách Vás odsunie do Slovenského raja. Na začiatku marca, keď je vonku o desiatej ráno trinásť stupňov.
Kde bolo tam bolo, bol jeden kráľ, ktorý mal veľmi dlhý žľab. Ten žľab sa nachádzal v Tatrách, na začiatku Veľkej Studenej doliny, a je tu jeden z najdlhších a právom nazývaný Kráľovský.
