Byť pár kilometrov od najväčšej ikony Dolomitov, ktorú som ešte naživo nevidel, a nejsť sa tam pozrieť? Na to by bolo treba silnú vôľu. Kvôli pohodlnému pohľadu na Tre Cime treba obetovať 25 € za mýtne a pripraviť sa na…
Sľúbili nám 12 stupňov a polojasno. Zažili sme fujavicu s mrznúcim dažďom, pocitovo tak mínus tri. Ale zo začiatku to bola pekná jesenná vychádzka.
Aktualizácia: Ferrata je oficiálne otvorená od soboty 28. októbra, fotky boli urobené o 10 dní skôr. Dodatočne sme pridali praktické informácie – orientačný plánik a fotku informačnej tabule. Pôvodný text a fotky z 18. októbra: O ferrate na Skalke sa…
Začiatok aj koniec s čelovkou. Takmer 15 hodín turistiky a lezenia vo výškach okolo 2400 m. Žiadny vrchol, iba sedlá, ale medzi nimi tri dlhé ferraty. To je Giro del Popera, jeden z najkrajších ferratových okruhov v Dolomitoch.
Už sa nedá spoľahnúť, že nový článok si k tebe nájde cestu cez Facebook. Hoci máš FB stránku Zagurami „zalajkovanú“. Najväčšia sociálna sieť nedávno začala v hlavnom feede zobrazovať iba posty od priateľov a reklamu.
Pri nedávnom výlete do Doliny piatich poľských plies sa mi v pamäti vynorila takmer 10 rokov stará spomienka na bulharské Sedemte jezera. Neskôr doma zisťujem, či zložka s fotkami z pohoria Rila stále existuje.
Rodiná bike & hike túra ku Temnosmrečinským plesám sa spontánne zmenila na celkom výživný šport. Stehná ma boleli ešte po štyroch dňoch. Okruh s prechodmi hranice cez Chałubińského vráta a Hladké sedlo mi doprial úplne nové pohľady na najzápadnejšiu časť…
Viacdĺžky som doteraz liezol len pod dohľadom skúsenejších lezcov. Prišiel deň, keď úloha „vodcu“ padla na mňa. S Mišom, pre ktorého to bola prvá viacdĺžka v živote, sme si dobre zaliezli v ceste Zentennium na Hohe Wande. Cestu vyberám na…
Florencia v strede leta na bicykli? Nie najlepší nápad. V 35° Celzia som si siahol na dno síl, hlava sa mi točila po pár hltoch piva a na druhý deň ma navštívil kamarát herpes.
Minulé leto sme sa v rámci rodinného presunu od Ženevského jazera do Annecy zastavili v Chamonix. Na veľké ciele nebol čas ani chuť, ale dostali sme tip na nenáročnú túru po „južnom balkóne“.
Nemám talent na opisovanie lezeckých ciest a nechápavo obdivujem, keď niekto rozpráva o každom kroku cesty lezenej pred dvomi rokmi. Ja si väčšinou pamätám iba to, či bola „plezírová“ alebo som sa trápil. Zo slnečného tatranského víkendu s Robom a Braňom sa mi po dvoch týždňoch vybavuje, že to bol plezír na druhú. Ale skúsim trochu pamäť pocvičiť.
Letný rodinný road trip do Toskánska a južného Talianska plánujem tak, aby sa cestou dalo vyliezť na nejaký poriadny kopec. Nemôže to byť ďaleko od trasy na juh a nič extrémne náročné. Mangart (2679 m) na slovinsko-talianskej hranici všetky podmienky spĺňa.
