Lezecký návrat do sedla Monte Croce Carnico

V sedle Plöckenpass (Passo di Monte Croce Carnico, 1357 m) na hranici Rakúska a Talianska sme v skoro rovnakej zostave liezli už pred pár rokmi – vtedy išlo o lezeckú cestu v masíve Kleiner Pal (Pal Piccolo, 1867 m). Takže lokalitu trochu poznám. Tentoraz si vyberáme stenu na opačnej strane sedla. Cesta s názvom Bella Venessia má dĺžku 170 metrov a celkovú obtiažnosť 6 UIAA.

V čase našej návštevy v lete 2024 sa do sedla dalo dostať len z rakúskej strany. Na talianskej opravovali cestu po zosuve svahu a hore sme vďaka tomu stretli len turistov alebo horolezcov. Inokedy plné parkovisko zívalo aj cez víkend prázdnotou. Čo si ako horolezec môžeš viac želať. Od apríla 2025 je už sedlo prejazdné aj z Talianska.

Lokalita

Karnské Alpy (Alpi Carniche) sa rozkladajú na území Rakúska (spolkové krajiny Tirolsko a Korutánsko) a Talianska (Benátsko a Furlánsko-Júlske Benátsko). Hlavný hrebeň viac-menej kopíruje štátnu hranicu Rakúska s Talianskom. Pohorie sa geologicky radí k južným vápencovým Alpám. Má dve časti, Hlavný Karnský hrebeň a Južné Karnské Alpy.

Príprava

Na Bergsteigene má cesta v atraktívnosti 4,5 hviezdy z piatich možných od 2 hodnotiteľov. Ja jej dávam 4 hviezdy. Stena je východne orientovaná. V sedle často fúka, takže ťa v stene vie celkom pekne prefúknuť. Začiatok cesty sa nachádza v nadmorskej výške 1380 m. Zo siedmich dĺžok sú dve v stupni 6 UIAA, zvyšok je ľahší.

Línia je vedená tak, aby maximálne využila možnosti lezenia po skale. Končí sa v lese, v masíve s názvom Cellon Schulter. Je to taký predpredvrchol kopca s návzom Frischenkofel (Creta di Colline, 2238 m). Aj preto má lezecká cesta prevažne charakter traverzu. Nevedie na jasný vrchol. Prehľadné topo cesty nájdeš na Bergsteigene, no obtiažnosť dĺžok vernejšie popisuje kreslené topo od Thomasa Behma.

Príjazd

Z Bratislavy je to na Passo di Monte Croce Carnico šesť hodín cesty a skoro 530 km. Sedlo sa nachádza presne na hranici. Bezplatné parkovisko (GPS poloha) je už Taliansku. Zaparkuje tu asi 50 áut, býva plné a je tu aj možnosť občerstvenia. Ak ideš z Rakúska, tak stenu máš po pravej strane. Od auta nevidíš na začiatok cesty, ten je schovaný v korunách stromov. Väčšinu cesty však je vidieť. Vďaka tomu si z každého štandu vieš kontrolovať auto.

Z parkoviska pôjdeš smerom k stene, je tam značenie smeru ku klettergartenu Cellon linke platte. Vylezieš na kamennú zábranu proti kameňom a pokračuješ chodníkom asi 10 minút pozdĺž úpätia steny na začiatok cesty. K začiatku musíš ešte vyliezť na policu asi 10 metrov nad najnižším bodom steny. Začiatok cesty je označený červeným nápisom na skale.

Lezenie

Cesta sa začína na kamennom balkóne. Prvá dĺžka (6 UIAA) ide zo začiatku po hrebeni, z ktorého preliezaš to vhĺbenia. Výlez z neho je kľúčové miesto v celej ceste. Za mňa je prelez ťažší ako píše sprievodca. Musíš podržať malú dierku, nohy skoro na trenie, za mňa to je 7- UIAA. Po výleze buď zaštanduješ na reťaziach, alebo prejdeš ešte choďákom v kríkoch asi 15 metrov na začiatok ďalšej dĺžky. Odporúčam zaštandovať, a teda naše prelezenie bolo v siedmich dĺžkach.

Tretia dĺžka sa začína v kúte, po ktorom budeš výrazne traverzovať doľava na štand. Štvrtá dĺžka je položené lezenie, ľahšie ako píše sprievodca. Začiatok piatej dĺžky je boulder v obtiažnosti 6 UIAA. Topo na Bergsteigene neuvádza k tejto dĺžke obtiažnosť. Taliansky sprievodca píše 5c (6 UIAA) a to aj sedí. Dĺžka končí na veľkej polici, na ktorú sa prebiješ cez kríky.

Šiesta dĺžka ponúka tri varianty od 5b do 6b+. Máme dosť času, tak skúšame všetky, a mňa púšťajú len tak-tak na OS. Položená stena, ale ultimátne chyty a stupy. Siedma dĺžka je už ľahké dolezenie v položenej skale.

Cesta je dobre športovo odistená, netreba mať vlastné istiace pomôcky. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. So sebou si zober minimálne 10 expresiek, šlingne a samozrejme helmu. Celková obtiažnosť cesty uvedená na Bergsteigene sedí, trochu mimo je iba hodnotenie prvej a piatej dĺžky.

Kvalita skaly je výborná. Štandovacie istenia sú sú v dvoch neprepojených bodoch a niektoré štandy sú aj na strome. Podľa sprievodcu je 10 minút na nástup a 50 minút na zlanenie a zostup. Celkový čas lezenia aj s nástupom a zostupom je 3,5 hodiny. Náš celkový čas v trojici bol 5 hodín.

Zostup

Z konca cesty zlaníš na trikrát, teda ak máš dvojíčky aspoň 60 metrov dlhé. Po zlanení sa dostaneš strmým terénom aj s použitím fixných lán na začiatok cesty. Odtiaľ už zídeš na parkovisko rovnako ako pri nástupe.

Tip na doplnenie lezenia

Ak by ťa zachytilo v sedle zlé počko, skús malú, ale milú lezeckú oblasť vo Villacher Alpen Aréne, teda areáli skokanských mostíkov na okraji 90 kilometrov vzdialeného Villachu. Parkovisko je tam pár metrov od steny, k dispozícii je pitná voda a piknikové sedenie. Ide o starý kameňolom, v ktorom je 18 ciest plus viacero krátkych variantov ferraty. Fotky z arény nájdeš vo fotogalérii.

Fotogaléria