Po splnení lezeckých cieľov na Čiernom štíte sa nám s Martinom na druhý deň pre zmenu zažiadalo aktivity v štýle bike & hike. Keď už sme do Tatier ťahali bicykle, treba ich využiť. A na to je ideálna Tichá dolina.
Ide o dolinu, v ktorej môže pešiak počas úvodných dvanástich asfaltových kilometrov dosýta obdivovať najzachovalejšiu prírodu v TANAPe (v realite sú tie miesta ukryté v neprístupných bočných dolinách). My takí masochisti nie sme a bez bicyklov by sme do Tichej nepáchli.
Na nedeľu síce hlásia excelentné jesenné počasie, ale po štarte z Podbanského nám nie je do smiechu. Ideme vystrojení vyslovene naľahko – mini bežecké ruksaky, kraťasy, tričká, v zálohe má každý tenkú neprefúkavú bundu. A na tráve okolo cyklotrasy je o ôsmej ráno nefalšovaná námraza. Oproti beží žieňa v hrubej flíske zapnutej ku krku, na rukách rukavice. To akože fakt?
Hoci sa cesta dolinou zdá byť skoro rovina, ku rázcestiu Liptovský košiar (1280 m) naberieme 350 výškových metrov. Neflákame sa, takže aj mierne stúpanie nás dostatočne zahreje. Po 50 minútach jazdy zamykáme pri rázcestí bicykle a vyťahujeme turistické paličky. Aj vďaka nim 700-metrové stúpanie do Suchého sedla (1949 m) zvládame presne za hodinu, čo je polovičný čas ako píšu dole na smerovníku. Ak by nás nezdržiavali chutné čučoriedky, bolo by to ešte o čosi menej.
V sedle podľa očakávania sodoma-gomora, od lanovky na Kasprovom vrchu sa valia húfy sviatočných turistov. Sprevádza ich oblak dezodorantu, ktorý ani čerstvý vetrík ma hrebeni niekedy nestačí rozfúkať. V závetrí bokom od chodníka si dávame krátku pauzu spojenú s doplnením karbohydrátov.
Hrebeňový úsek po Svinické sedlo sa snažíme prebehnúť čo najrýchlejšie. Väčšinou je okolo chodníka dosť priestoru na predbiehanie. V stúpaní na Svinicu sa už musíme poslušne zaradiť do šóry. Súvislý zástup turistov stúpa hore a rovnako súvislý sa vracia opačným smerom.
Na preplnenom vrchole Svinice (2301 m) si horko-ťažko nachádzame kľudné miestečko na oddych a fotenie. Z Podbanského nám to sem trvalo 3:20 h a začíname zvažovať alternatívy návratu. Pôvodný plán bol prejsť ďalej do sedla Zawrat, z neho zísť do Doliny piatich poľských plies a krátkym neznačeným úsekom, ktorý mám overený spred dvoch rokov, vystúpať do Hladkého sedla. Z neho už vedie značka po slovenskej strane do Tichej doliny.
Trasa z Podbanského na Svinicu: dĺžka 19 km, nastúpaných 1465 m, celkový čas 3:25 h. Na Mapy.cz nájdeš ďalšie podrobnosti, výškový profil a GPX na stiahnutie.
Nerátali sme s tým, že úsek Svinica – Zawrat bude uzavretý kvôli zosuvu. Cestou na vrchol sme ho videli a nevyzeralo to byť nič hrozné, určite sa nájde schodná obchádzka. Ďalšia možnosť je skúsiť prejsť do Hladkého sedla hrebeňom cez Valentkovú. Lezeckú výstroj sme síce nechali dole, ale na nejaký ten kúsok dvoj-trojkového terénu si trúfame aj takto naľahko.
Posledná možnosť je vrátiť sa nazad rovnakou trasou ako sme prišli. Neprichádza do úvahy, veď len pred chvíľou sme z toho blázinca okolo Kasprovho vrchu unikli. Takže ostávajú len „zbojnícke“ možnosti…
Nebudem prezrádzať, ako sme nakoniec zišli dole, aj GPX radšej zverejňujem len z prvej polovice trasy. Len toľko, že bolo treba veľa, veľa improvizácie. Tatranská príroda nás s chuťou vytrestala za to, že sme sa dali na zbojnícke chodníčky. Do Podbanského sme dorazili 8 hodín od štartu. Premočení, uzimení, kontrolky prázdnej nádrže už dlho rozsvietené.
Svinica z Tichej doliny je pekná a dlhá bike & hike túra. Škoda, že sa nedá legálne zokruhovať cez Hladké sedlo. A keď už sme pri tých obmedzeniach – Tichá dolina je od 1. novembra do 15. júna uzavretá. Uzávera platí od chaty Tábor vyššie, čo znamená, že celoročne prístupných je prvých zhruba 8 km doliny.
