Nenáročná cyklotrasa na moravskej strane Bielych Karpát. V našom prípade bolo jej prejdenie súčasťou firemného teambuildingu uskutočneného pred pár rokmi v strede júna. Podľa môjho skromného názoru trasa nesklame ani vo formáte rodinného výletu.  

Lokalita

Zmena, ktorú človek zažije pri prechode slovensko-moravskej hranice medzi Vrbovcami a Velkou nad Veličkou, ma vždy fascinovala. Z drsných myjavských kopaníc, kraja svojráznych ľudí odchovaných na slivovici a studenom vetre, sa za pár minút jazdy autom teleportuješ do prívetivej Blatnice pod Svatým Antonínkem. Všade samý vinohrad, upravené ulice, nad obcou malebné pútnické miesto. Ako tu môže byť taká radikálne odlišná klíma? Veď z hrozna dopestovaného na Myjave nevyrobíš ani ocot. Alebo je to skôr v ľuďoch?

Blatnice pod Svatým Antonínkem leží v okrese Hodonín v Juhomoravskom kraji a má približne dve tisícky obyvateľov. Na juhovýchod od obce sa dvíhajú svahy hraničného pohoria Biele Karpaty a na severe sa nachádzajú nevýrazné pahorky Vizovickej vrchoviny. Západným smerom krajina klesá do úrodnej nížiny Dolnomoravského úvalu, ktorou sa kľukatí rieka Morava.

Z Bratislavy sa tam najrýchlejšie dá dostať cez Kúty a Skalicu za 1:30 h (115 km). Cez Nové Mesto nad Váhom cesta trvá 1:45 h (154 km). Z Trnavy alebo Trenčína je to samozrejme podstatne bližšie.

História

Región, do ktorého patrí Blatnice, sa označuje ako Slovácko a kedysi bol jadrom Veľkomoravskej ríše. Niekedy sa do neho zaraďuje aj slovenské Záhorie. Zo Slovácka pochádzajú dve mimoriadne  významné osobnosti: Tomáš Garrigue Masaryk a Ján Ámos Komenský. Učiteľ národov dokonca priamo v Blatnici vlastnil vinohrad. Vinič sa tu pestuje od 13. storočia.

Na vyvýšenine nad obcou stojí významná pútnická kaplnka zasvätená Sv. Antonovi z Padovy. Pôvodom portugalský rímskokatolícky kňaz a františkán záver svojho života prežil v talianskej Padove, kde sa preslávil ako kazateľ. Kvôli jeho hlasu vraj ryby vystrkovali hlavy z mora, po vypočutí kázne sa zhýralci kajali a zanechávali svoj dovtedajší život. Kaplnku dal v roku 1670 postaviť miestny zemepán z rodu Lichtenštajnov dúfajúc, že tak odvráti nepriazeň počasia, ktoré často ohrozovalo úrodu.

Náročnosť výletu

Na trase ťa nečakajú žiadne záludnosti. Vedie väčšinou po spevnených cestách označených ako cyklotrasa a bez automobilovej premávky, často však s povrchom nízkej kvality (napríklad úseky z betónových panelov). Dá sa prejsť na horskom, trekovom aj gravel bicykli. Na záver tvoju kondičku preverí stúpanie o 150 výškových metrov na Antonínsky kopec. Najlepšiu predstavu si urobíš z videa:

Popis trasy

Začali sme stúpaním po hospodárskych cestách do vinohradov nad obcou. Nastúpané metre sme vzápätí stratili zjazdom do dediny Blatnička, kam by sa dalo pohodlnejšie dôjsť po hradskej. Neľutovali sme, pretože vinohrady boli pekné, s výhľadmi do krajiny a levanduľovými záhonmi.

V Blatničke sme sa stočili na sever smerom na obec Hluk. Prechádzali sme okolo malej vodnej nádrže Dílce, jej vody však veľmi nelákali na kúpanie. V Hluku sme mali dohodnutý obed v záhradnej reštaurácii pri miestnej historickej pevnosti. Hlavne že čapovali pivo.

Trasa: Dĺžka 28 km, nastúpaných 318 m, celkový čas vrátane dlhého obeda a mnohých prestávok 04:00 h. GPX na stiahnutie a výškový profil získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Medzi Hlukom a Ostrožskou Lhotou vedie paralelne s potokom Okluky veľmi pekný cyklochodník. Pokračuje aj ďalej do Uherského Ostrohu, až ku rieke Morava. My sme však mali v pláne Antonínsky kopec, preto sme v Lhote zabočili doľava na hradskú. Je to panaramatická cesta lemovaná  alejami starých stromov. Premávka sa dala zniesť.

Ak by pri kaplnke sv. Antona bol bufet U Diabla, bez váhania by sme v ňom dušu zapredali. Takého pokušenia nám nebolo dopriate. Tak sme si síce smädní, ale ničím nerozptyľovaní vychutnávali atmosféru pútnického miesta. Genius loci je tam naozaj silný. V pamäti mi utkvel až bizarný obraz s labuťovým kolotočom nachystaným na nedeľnú púť.

Nazad do Blatnice to z kopca išlo veľmi rýchlo. Rozbehnutí sme na začiatku obce takmer prešvihli uličku maľovaných vínnych pivničiek. Oplatí sa pri nich zastaviť.

Praktické info

• Z ubytovania v Rezorte Rybníček na okraji Blatnice sme boli nadšení. Najmä vďaka perfektnému vonkajšiemu plaveckému bazénu, ktorý sme v pracovný deň mali celý len pre seba.
• Miestne biele víno (absolvovali sme pomerne rozsiahlu degustáciu) je na môj vkus tvrdé, s príliš výraznými kyselinami. Taká je väčšina vín z tohto regiónu, hoci slávne moky z južnejšie položeného Mikulova sú na tom o trochu lepšie. To je však len môj subjektívny pohľad, moravské víno má veľa priaznivcov.

Doplnkové tipy

• Ak ešte nemáš absolvovanú plavbu po Morave a Baťovom kanáli, pri návšteve regiónu si nenechaj ujsť príležitosť. Je to zaujímavá vec najmä pre technicky založených fanúšikov nedávnej histórie. My sme sa nalodili v prístavisku Spytihněv, odkiaľ nás kapitán odviezol najskôr proti prúdu Moravy k Otrokoviciam. Tam sme sa otočili, splavili sa dolu prúdom po Baťovom kanáli do Uherského Hradišťa, a vrátili sa nazad. Príjemná záležitosť.
• Ak ti plavba na výletnej lodi pripadá byť príliš dekadentný spôsob trávenia času, sadni na bicykel a využi cyklotrasu popri Baťovom kanáli. Aj z nej budeš môcť pozorovať lodnú premávku a činnosť plavebných komôr.

Fotogaléria