Canin, dve ferraty a neuveriteľná mesačná krajina

Ferratový okruh cez horu Canin/Kanin v Júlskych Alpách vedie napoly v Taliansku, napoly v Slovinsku a jeho opis si pýta bombastické prívlastky. Nerád používam mimoriadne vlezlé slovné spojenie „musíš zažiť“. Nemusíš, ale po prezretí pripojenej fotogalérie asi budeš chcieť.

Ide o náročnú celodennú túru, a to aj pri využití lanovky, ktorou sa z horského priesmyku Sella Nevea (1122 m) vyvezieš do výšky 1850 metrov nad morom ku chate Gilberti. Tam nastúpiš na okruh zahŕňajúci stredne ťažkú ferratu Brigata Julia (C) a ľahkú zaistenú cestu Prestreljenik (A). Medzi lezením si užiješ niekoľko hodín pohybu v extrémne fotogenickom prostredí vápencového vysokohorského krasu. A na koniec si odtrpíš zostup po nekonečných sutinách.

Poloha a história

Hora Canin/Kanin (2587 m) leží priamo na štátnej hranici. Je dvanástym najvyšším vrcholom Slovinska, v talianskom rebríčku je až vo štvrtej stovke. Oddeľuje údolie rieky Soča a dolinu Val Resia na talianskej strane. Mimochodom, obývanú etnickou skupinou hovoriacou veľmi zvláštnym dialektom slovinčiny.

Názov ferraty Brigata Julia je spojený s vojenskou jednotkou, ktorá ju v rokoch 1962-63 postavila a dodnes sa vzorne stará o jej údržbu. Brigáda Julia bola s 10 tisíc členmi za čias studenej vojny najpočetnejšou brigádou v talianskej armáde. Mala za úlohu brániť prechody cez Karnské Alpy v prípade, že by sa vojská Varšavskej zmluvy rozhodli zaútočiť na Taliansko cez územie neutrálneho Rakúska. Ak pri ceste od Villachu smerom na Terst za rakúskou hranicou v Tarvisiu zídeš z diaľnice na lokálne cesty, v každej dedine uvidíš rozľahlé opustené budovy. Sú to kasárne, v ktorých pôsobila Brigata Julia.

Náročnosť a výbava

Výstupu ferratou Brigata Julia sa po technickej stránke nemusí obávať ani začiatočník. Ide o ľahšie C a zaistená cesta je v perfektnom stave. Očividne bola nedávno obnovená, vo vertikálnych úsekoch nechýbajú gumené tlmiace kužele. Druhá ferrata Prestreljenik je oproti tomu v zlom stave. Zrejme od odstavenia slovinských lanoviek z Bovca v roku 2023 sa o ňu nik nestará. Je však veľmi ľahká a dá sa prejsť aj bez osobných istiacich pomôcok.

Lanovka zo Sella Nevea v lete premáva od 8:30 do 17:30, čiže teoreticky máš na prechod okruhu 9 hodín. Zdá sa to byť dostatočná časová rezerva, no v realite to môže byť natesno. Rýchlym tempom sa trasa dá prejsť za 7 h, nám to stredným tempom trvalo osem hodín. Do odchodu poslednej lanovky smerom nadol sme mali už len cca polhodinovú časovú rezervu. A to sme ráno boli na lanovke už pri jej spustení. Samozrejme, s vysokým prahom bolesti sa to dá prejsť aj bez spiatočnej lanovky alebo dokonca kompletne po vlastných.

Okrem ferratovej výbavy (sedací úväz, set s tlmičom, prilba, rukavice) si pre istotu vezmi aj mačky alebo nesmeky na prekonanie celoročného snehového poľa pod severnou stenou Caninu. Odporúčam tiež skladacie turistické paličky.

Opis trasy

Po štarte od chaty Celso Gilberti musíme najskôr prejsť cez Sedlo Bila Pec (2005 m) so zvyškom kamennej vojenskej budovy a umelou štôlňou (30 min od štartu). V zime tadiaľto často chodievam na lyžiach, vtedy sa zo sedla spúšťam asi o 50 výškových metrov dolu prudkým žľabom a pokračujem pod Canin dnom doliny. V lete však priamo zo sedla vedie chodník zarezaný do strmých západných svahov hrebeňa vybiehajúceho z hlavného masívu Caninu.

Po chodníku pohodlne traverzujeme ponad krasovú planinu s mnohými jaskyňami. V diaľke rozoznávame speleologický bivak na chrbáte hory Col delle Erbe. Prichádzame ku zvyškom ľadovca priamo pod severnou stenou Caninu. Tých 50 metrov snehového poľa by sa pri akceptácii mierne vyššieho rizika dalo prejsť len s pomocou paličiek. My si pre istotu navliekame nesmeky – retiazkové mačky, s ktorými sa riziko nepekného šmýkania sa dolu svahom výrazne znižuje.

V rozlámanom žľabe nad snehovým poľom sa smerom doľava odpája stará ferrata Via delle Cenge (doslova „chodník po rímsach“, A/B). V stene ju rozoznáš podľa červených bodiek označujúcich trasu. Je prechodná, ale vedie v rozbitej skale a sú na nej nezaistené úseky v exponovanom dvojkovom lezeckom teréne.

Ferrata Brigata Julia je síce papierovo ťažšia, ale určite bezpečnejšia. Nástup je hneď nad snehovým poľom na pravej strane žľabu. Nastrojení do sedákov tam stojíme 2:15 h od štartu. Čaká nás vylezenie 200 výškových metrov po výraznom pilieri s výrazne severnou orientáciou. Ferrata ešte aj koncom mája býva celá pod snehom. Celková obtiažnosť C sedí. Tradične hneď na začiatku sa nachádza krátky úsek určený na odradenie tých, ktorí by vyššie mohli mať problémy. Nie je to nič brutálne, len pár metrov v položenej skale bez jasných stupov, kde treba veriť nohám a potiahnuť sa rukami za lano.

Kramle sú vo ferrate len tam, kde ich naozaj treba. Kotviacich bodov lana je na môj vkus až priveľa, musíme sa často precvakávať. Dôvodom je asi drolivý vápenec, v ktorom nižšiu spoľahlivosť kotvenia bolo nutné zálohovať kvantitou. Prilbu si určite treba vziať, voľných kameňov je v stene veľa.

Zaistená trasa sa končí na hrebeni, ktorý dosahujeme v čase 3:30 h od štartu. Vrchol Caninu sa nachádza asi o 100 metrov vyššie smerom na západ. Sme na ňom za 20 min chôdze v mierne náročnom nezaistenom teréne, kde treba občas použiť aj ruky. Ak plánuješ prejsť celý okruh a prídeš na vrchol Caninu neskôr ako o 13:00, je možné, že spiatočnú lanovku už nestihneš. Zváž rýchlejší variant návratu ferratou Julia, v tom čase by už nahor nemalo liezť veľa ľudí.

Aj na talianskej strane to bol pre stredoeurópana neobvyklý terén, slovinská strana Caninu však pôsobí ako z inej planéty.

Kúsok ďalej ďalej po hrebeni za vrcholom sa nachádza Canin Basso/Mali Kanin, ktorý vyzerá byť vyšší ako hlavný vrchol. V skutočnosti má o 10 metrov menej (2577 m). Aj tadiaľ vedie turistický chodník, priamo po línii IT/SI hranice. Treťou možnosťou výstupu na Canin je chodník z talianskej strany zvaný Alta Via Resiana. Jeho súčasťou je ferrata Rosalba-Grasselli (C), ktorá vedie po exponovanej hrane impozantného bočného hrebeňa. Vyzerá to byť zaujímavá alternatíva zostupu pre prípad, že by sme nechceli robiť okruh okolo Prestreljenika. Ale časovo to asi oveľa kratšie nebude.

Z Caninu sa vraciame k začiatku ferraty a pokračujeme striedmo značeným chodníkom na východ, súbežne s hlavným hrebeňom. Chodník vedie pár desiatok výškových metrov pod ním na slovinskej strane. Je to traverz s prevažujúcim miernym klesaním. Môžeš z neho obdivovať neuveriteľnú mesačnú krajinu s mnohými krasovými útvarmi, v rozlohe niekoľkých štvorcových kilometrov. Aj na talianskej strane to bol pre stredoeurópana neobvyklý terén, slovinská strana Caninu však pôsobí ako z inej planéty.

Traverz nám trvá dve hodiny. Na mojom obľúbenom lyžiarskom svahu pod Prestreljeniškim oknom sme po 6 hodinách od štartu. Výhľady na Jadran sa nekonajú, nižšie polohy sú zahalené v opare. Na ďalší postup volíme rodinnú ferratu Prestreljenik (A), ktorá vedie priamo zo skalného okna do Sella del Forato (2287 m). Ide o travez v južnom svahu hory Monte Forato/Prestreljenik (2498 m).

Zaistenie ľahkej ferraty je výrazne zdegradované, hádam každý piaty kotviaci bod nachádzame vypadnutý z nestabilnej skaly. Ale obtiažnosť aj expozícia je nízka, dá sa to v pohode prejsť. Na trase je aj odbočka do jaskyne. Paralelne s ferratou, len o niekoľko metrov nižšie, vedie turistický chodník.

V sedle, kde sa stretávajú dve lanovky nefunkčného slovinského lyžiarskeho strediska, sme v čase 6:45 h od štartu. Na zostup ku chate Gilberti cez sedlo Prevala sa dá zvoliť turistický chodník naľavo od lanovky, alebo sa dá ísť priamo po zjazdovke. Vyberáme si zjazdovku, pretože tá klesá rovnomerne, kým chodník dlho klesá len mierne a v závere strmo padá do sedla Prevala (2067 m, náš čas 7:20 h). Odtiaľ už len úmorne nadol medzi trvalým snehovým poľom Glacionevato Prevala a zjazdovkou. Finálny čas pri chate Gilberti: 8:05 h od štartu. Túru uzatvárame zaslúženým pivom na terase chaty. Už bez stresu, či stíhame alebo nestíhame lanovku.

Praktické info

• Kabínková lanovka zo Sella Nevea v hlavnej letnej sezóne (v roku 2025 od 5. 7. do 7. 9.) premáva denne od 8:30 do 17:30. K tomu zvyčajne funguje ešte niekoľko víkedndov pred a po hlavnej sezóne. V auguste premáva aj nadväzujúca lanovka od chaty Gilberti do sedla Prevala. Spiatočný lístok na prvý úsek v lete 2025 stál 13 €.
• Parkovanie v Sella Nevea je bezplatné. Na dolnej aj hornej stanici lanovky sú k dispozícii toalety.
• Občerstvenie sa okrem Sella Nevea dá kúpiť už len na chate Gilberti, kde sa dá aj ubytovať. Pramene na trase nenájdeš, všetka voda rýchlo odtečie do jaskynných systémov.

Doplnkové tipy

• Kúsok od lanovky v Sella Nevea sa dá zaliezť na peknej začiatočníckej skalke Sasso Camet.
• Po dlhej túre asi viac oceníš kúpanie v horskom jazere Lago del Predil, ktoré sa nachádza niekoľko kilometrov od Sella Nevea smerom na Tarvisio. Ak budeš mať šťastie a prídeš po dlhej perióde teplého počasia, možno si zaplávaš v príjemne osviežujúcej vode. Ale rátaj skôr s teplotou pre otužilcov.
• Sella Nevea je východiskom aj na túry do masívu Montasio, ktoré sú wow faktorom porovnateľné s Caninom.

Fotogaléria