Category
Via ferrata
Po dvoch rokoch od jej znovuotvorenia som sa konečne dostal do rokliny Kyseľ v Slovenskom raji. Skutočnosť bola iná ako očakávania.
Poučenie z krízového vývoja: aj keď si o sebe myslíte, že ste partia skalou obrúsených lezcov, do éčkovej ferraty si zoberte kus lana na núdzové priistenie alebo zlanenie.
Byť pár kilometrov od najväčšej ikony Dolomitov, ktorú som ešte naživo nevidel, a nejsť sa tam pozrieť? Na to by bolo treba silnú vôľu. Kvôli pohodlnému pohľadu na Tre Cime treba obetovať 25 € za mýtne a pripraviť sa na… Čítaj viac →
Aktualizácia: Ferrata je oficiálne otvorená od soboty 28. októbra, fotky boli urobené o 10 dní skôr. Dodatočne sme pridali praktické informácie – orientačný plánik a fotku informačnej tabule.
Začiatok aj koniec s čelovkou. Takmer 15 hodín turistiky a lezenia vo výškach okolo 2400 m. Síce žiadny vrchol, iba sedlá, ale medzi nimi tri dlhé ferraty. To je Giro del Popera, jeden z najkrajších ferratových okruhov v Dolomitoch. A zároveň najťažších… Čítaj viac →
Tip na rodinné schladenie počas horúcich letných dní. Z Bratislavy sú to pod Dachstein 4 hodinky, necelých 400 km. Prijateľná víkendová vzdialenosť a ferraty postavené vyslovene pre deti nie sú na každom rohu.
Letný rodinný road trip do Toskánska a južného Talianska plánujem tak, aby sa cestou dalo vyliezť na nejaký poriadny kopec. Nemôže to byť ďaleko od trasy na juh a nič extrémne náročné. Mangart (2679 m) na slovinsko-talianskej hranici všetky podmienky spĺňa.
Jarná sezónna uzávera prvej slovenskej ferraty na Martinkách sa končí, od štvrtka bude atraktívna zaistená trasa znova prístupná. A prečo ju vlastne na jeseň a na jar na 1,5 mesiaca zatvárajú?
Na Hochtor (2369 m) v Ennstalerských Alpách sme pôvodne chceli ísť o dva týždne skôr. Pretože na chate Hesshütte bolo problém zohnať voľné postele, vydávame sa tam až v jednu sobotu skoro ráno na konci októbra.
Koncom augusta 2016 nás zaujala správa o znovuotvorení rokliny Kyseľ v Slovenskom raji, navyše v atraktívnej ferratovej forme. Deň D prišiel 1. septembra.
Posledný rok-dva ma už ferraty nebavili tak ako kedysi. Začal som trochu liezť s vlastným lanom a poznal, že je to rozdiel asi ako medzi sladkým likérom a poctivým destilátom. Po Königsjodleri u mňa ferraty dostávajú druhú šancu, no budem si vyberať.
Dostať sa k pravému alpskému ľadovcu na dotyk ruky, to znamená buď poriadne dlhú túru, alebo tučný účet za lanovky. Na letných potulkách po švajčiarskom Valais som objavil výnimku. S bonusom vo forme zážitkovej ferraty.
