Cesta dlhá 545 lezeckých metrov kľučkuje v stene Hochtausingu v zúfalej snahe vyhnúť sa hluchým pasážam. Spolu 14 dĺžok a celková lezecká náročnosť ohodnotená na 6+ UIAA.
Lokalita
Hochtausing je jasne rozoznateľný kopec vysoko nad údolím Enns neďaleko rakúskeho mesta Liezen. Nachádza sa v najjužnejšej časti pohoria Totes Gebirge (Mŕtve hory). V severnej časti rakúskej spolkovej krajiny Štajersko, na hraniciach so spolkovou krajinou Horné Rakúsko.
Najvyšším vrchom Totes Gebirge je Grosser Priel – s 2515 metrami nadmorskej výšky má o 140 metrov menej ako Gerlachovský štít. Totes Gebirge sú najväčšou krasovou planinou vo východných Alpách. Nachádzajú sa tu podzemné aj povrchové krasy a je zdokumentovaných viac ako 600 jaskýň! Jaskyňa Schoenberg Höhlensystem sa s dĺžkou 135 km a hĺbkou 1061 m radí k najväčším v Európe.
Medzi najvyššie vrcholy okrem už spomenutého Grosser Prielu patria Spitzmauer (2446 m n. m.), Warscheneck (2388 m), Grosser Tragl (2179 m) a Schönberg (2093 m). Mŕtve hory hraničia na východe s Ennstálskymi Alpami, na juhu s Dachsteinom a Nízkymi Taurami, na západe so Salzkammergut berge, na severe sú vrchy Ober Voralpen. V Totes Gebirge nájdeme aj pomerne veľa horských jazier. Z najznámejších a najväčších sú to Grundlsee, Almsee, Schwarzsee, Dreibrüdersee. V severnej časti Totes Gebirge sme pred časom liezli parádnu cestu Kreuzkante na vrch Kreuz.
Príprava
V online sprievodcovi má Cirettissima v atraktívnosti 4 hviezdy z piatich možných, ale len od jedného hodnotiteľa. Ja by som dal 3 hviezdy, na viac táto cesta naozaj nemá. Cesta je z roku 2015 a autor mal určite záujem urobiť v stene čo najdlhšiu cestu, čo je super, presne preto som sa tam ocitol aj ja. Cesta sa však nedokáže vyhnúť lezecky hluchým pasážam. Trávnaté police sú na viacerých miestach. Na niektorých by si sa aj pohodlne vyspal.
Názov cesty je odvodený od slova „Direttissima“, čo znamená najpriamejšia línia smerom hore. To sa na tejto stene nedá urobiť. Preto autor, aby bola celá cesta v skale, vytvoril v stene zrkadlový obraz písmena C, preto „Cirettissima“. Na Bergsteigene je k ceste dlhšia diskusia. S názormi od zbytočnej práce na ceste, cez reakciu autora až po chválenie cesty. Materiál skaly je vápenec. Ide o južnú orientáciu, treba na to myslieť pri plánovaní lezenia.
Príjazd a prístup
Do dediny Worschach je to z Bratislavy 3,5 hodiny a 320 kilometrov. Leží pár kilometrov pred lyžiarskym strediskom Tauplitz, Schladming je tiež neďaleko. Parkovisko Schönmoos sa nachádza vysoko v lese nad dedinou, na konci horskej cesty (GPS poloha parkoviska). Je vo výške 1100 mnm. Je to free parkovisko pre cca. 40 áut. Na konci parkoviska ja závora pre vjazd lesnej techniky.
Z parkoviska kopec Hochtausing nie je vidno, zbadáš ho asi po 500 metroch, keď vyjdeš na lúčku s pasúcimi sa Milkami. Nástup pod stenu trvá podľa sprievodcu 45 minút. Samozrejme som si veľmi laxne naštudoval prístup pod stenu a je tu zlý mobliný signál. Nevadí, aspoň využijem svoj vyborný orientačný zmysel v teréne.
Parťáka Felina sa mi však nedarí presvedčiť, asi má isté skúsenosti. V slabej chvíľke a s frflaním sa nechávam prehovoriť na jeho variant prístupu. Malo to byť ľahké, a aj by bolo, keby sme šli po turistickej značke smerom na Hochmöbling. Parťákov výber ísť zvážnicami pre horské mechanizmy je síce ľahký, ale o to dlhší. Slabým odhadom si nástup tak trikrát predlžujeme.
Práve v tejto dĺžke som si náhle spomenul na včerajšiu večeru nášho michelinovského kuchára, ktorý sa pri nákupe rozhodol, že kúpiť krevety v akcii a dať ich do zeleninovej polievky je výborný nápad.
Tak v správnom ako aj v našom variante prístupu sa odpojíš od značenej cesty pri napájadle pre zvieratá (GPS poloha). Chvíľku pôjdeš lesom. Na kameňoch hľadaj červené bodky, ktoré ťa vedú pod stenu. Pomerne zarastený prístup, aj cez suťovisko. Na stene sú odistené cesty, nie však tvoja cesta. Tvoja je ešte kilometer vľavo.
Od skál prejdeš do žľabu, kde už úplne stratíš chodník. Na druhej strane žľabu sú skaly, tam hľadaj začiatok cesty. V teréne musíš aj trocha zostúpiť. Ak občas nájdeš červenú bodku, si na dobrej ceste. Začiatok cesty je označený červeným písmenom C na skale. Ak ho vidíš, si na nástupe do cesty (približná GPS poloha).
Naša trasa: zbytočne dlhý prístup, lezenie a zostup. Spolu 12,5 km a 1430 nastúpaných výškových metrov. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.
Lezenie
Prvé tri dĺžky (6-,5, a 4+) sú traverz doprava, pričom z každého istenia vieš zlaniť na zem. Tretia dĺžka má štand v tráve. Na rozlez ideál. Tieto dĺžky môžeš vynechať, ak by si si chcel skrátiť cestu (to by ale bola škoda) a nastúpiť až do štvrtej za 5+. Pekné wasserrillen, tak to mám rád. Štand na balkóne.
Piata dĺžka má na začiatok boulder na hladkom bruchu. Šiesta dĺžka za 6+ je kľúčová, skalnaté šupiny berú na sokolíka a na spoďáky. Na konci delikátny boulder a máš to za sebou. Siedma a ôsma dĺžka ťa vyvedú na väčšiu trávnatú policu. Aby bolo jasné, nejde o trávnatý balkónik v rozmere 2×1 m, ide o trávnatú policu v rozmere golfového greenu, samozrejme dosť z kopca. Cesta sa tu pretína s pomerne exponovanou klasickou cestou Südwandsteig. Na neodistenú cestu je to pomerne odvážny priestup stenou.
Ďalšie dĺžky už len hľadajú skalu v stene, a to ich máš pred sebou ešte šesť. Deviata dĺžka je skalnaté rebro v tráve za 5+, pobaví. Práve v tejto dĺžke som si náhle spomenul na včerajšiu večeru nášho michelinovského kuchára, ktorý sa pri nákupe rozhodol, že kúpiť krevety v akcii a dať ich do zeleninovej polievky je výborný nápad. Včera to bol nápad hodný aspoň jednej hviezdičky, dnes to cítim inak. Ešteže aj po deviatej dĺžke je pomerne veľká trávnatá polica ;-)
Podľa sprievodcu je kľúčovou dĺžkou jedenásta za 6+ UIAA. Je to lezenie na piatich metroch, mne to prišlo ľahšie. Možno aj preto, že som bol tak trošku bez napätia, uvoľnenejší a odľahčený. Dvanásta a trinásta dĺžka je predratie sa kosodrevinou. Posledná 14. dĺžka za 6- UIAA ťa vyvedie na vrcholové plató, kúsok od vrcholového kríža. Ak budeš mať šťastie, turisti ti aj zatlieskajú. Z vrcholu sú výhľady doširoka a doďaleka.
Celkovo ide o pestré lezenie väčšinou na dobrej skale. Cesta je dobre športovo odistená, netreba mať vlastné istiace pomôcky. Štandovacie istenia sú spojené reťazami. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. K tomu minimálne 15 expresiek. O nutnosti používať horolezeckú helmu nediskutujem.
Podľa sprievodcu je 45 minút na nástup a 1 hodina 15 minút na zostup. Celkový čas lezenia (aj s nástupom a zostupom) je podľa sprievodcu 6 hodín, náš čas je 10,5 hodiny. To bude asi tou skratkou na nástup. Zostúpiš normálkou po východnom hrebeni, je to časť ferraty za B, ktorá sa chodí v tejto časti smerom hore. Dole je to na viacerých miestach pomerne riskantné. Občas reťaze, občas kramle, občas exponované. Normálka ťa dovedie na lesnú cestu. Striedavo po nej a po značenom turistickom chodníku prídeš späť na parkovisko Schönmoos.
