Po naozaj ťažkom dni na Torre Wundte je jasné, že pustiť sa do niečoho náročného by bolo tak trochu nepredstaviteľné. Navyše tvoj nelezecký stav mysle trvá na tom, že už nikdy nepôjdeš liezť. Samozrejme, že ideš, a pre zmenu do cesty za V- s názvom Via Comici na Col de Varda.
▬ Napísala: Deny

Ráno sa neponáhľate. Rozhodli ste sa za 12 eur vyviesť lanovkou z Misuriny na chatu Rifugio Col de Varda a tá premáva až od deviatej. Tak si ušetríte hodinu chôdze a doprajete telu viac spánku s vidinou miernej regenerácie. Z chaty to je pod nenápadnú vežu po turistickom chodníku asi 5 minút. Následne sa z chodníka odpojíte a mierite pod stenu, to trvá ďalších 15 minút.

Asi nie je veľmi prekvapivé, že sa pod stenou nachádza niekoľko skupín lezcov a všetci chcú liezť rovnakú cestu. Jedna trojica je už nalezená a dve dvojky sú ešte na zemi. Odhadujete, že máte tak hodinu až dve, kým sa dostanete do steny. Presúvate sa na priľahlý svah na slnko a tam trávite čas.

Je jedenásť, keď konečne naliezate. Prvá dĺžka mala byť jednoduchá a za tri. Bola by, keby jedno miesto horolezec neobliezol sprava s obtiažnosťou tak za V. Nepáči sa ti to a vravíš, ak bude všetko hodnotené o polstupeň či stupeň viac, tak je to pre teba neleziteľné.

Už po prvej dĺžke bola tvoja odvaha naštrbená. Teraz sa cítiš, akoby si sa ocitla v živote niekoho iného.

Pokračujete ďalej a druhá dĺžka tiež nie je zadarmo. Horolezec najprv nalieza do úzkeho komínika, avšak po chvíli zisťuje, že sa do neho s batohom, carytoolmi na bokoch a kladivom nevojde. Komín teda oblieza zľava cez previs.

Keď prichádzaš do previsu, si zdesená. Slabé nohy na trenie a nie veľmi dôveryhodné ruky. Pokojne to hodnotíš za VI. Už po prvej dĺžke bola tvoja odvaha naštrbená. Teraz sa cítiš, akoby si sa ocitla v živote niekoho iného. Dlho pod previsom stojíš a obchytkávaš skalu, kým sa ti to podarí zázračne prejsť.

Štand nad previsom je pohodlný a horolezec ti na ňom prehovára do duše a zároveň ti ponúka možnosť zlaniť vylezené dve dĺžky dole, ak nechceš ísť ďalej. Predstava zlaňovania ťa desí a tak radšej súhlasíš s pokračovaním.

Tretia dĺžka je klasického dolomitického komínového charakteru. Na treťom štande na teba svieti slnko a dodáva ti energiu na ďalší výstup.

Štvrtá dĺžka sa začína odlezením trochu vľavo a pokračuje nádherným, asi 40-metrovým komínom. Miestami komín vychádza na rebierko a tým je lezenie trochu morálovejšie. No skutočne fascinujúce a krásne lezenie, ktoré ti dodáva sebadôveru. Piata dĺžka je opäť ľahšia, kratšia (25-30 m) a stále viac-menej komínová.

Doliezaš do veľmi nepríjemného štandu pod veľký previs, ktorý má byť kľúčovým bodom cesty. Zo začiatku ani nemáš odvahu sa naň pozrieť, preto si z neho milo prekvapená. Previs v druhej dĺžke bol omnoho ťažší a desivejší. Tu stačilo mierne nastúpať nohami a potiahnuť sa na rukách.

Po vylezení z previsu ťa skala mierne odkláňa doľava a nasleduje traverz do štandu. Dĺžka je krátka, len okolo 10-15 metrov, avšak kvôli obliezaniu previsu a traverzu iná možnosť nie je.

Zo štandu pokračuje ďalší veľký traverz s dĺžkou asi 10 metrov a následne pokračuje dolezom na vrchol. To je posledná a siedma dĺžka. Pri pohľade na traverz dostávaš ľahkú zástavu srdca, avšak tvoj strach z traverzov nemá šancu. Terén je ľahký a prekonávaš ho s ľahkosťou. Dolez na vrchol je mierne rozbitý, ale ľahší a plynulý.

Vrchol Col de Varda s výškou 2504 m je oproti Torre Wundt malinký. Dávate si fotky a dlho sa na ňom opaľujete počas čakania na parťákov. Col de Varda ponúka nádherné výhľady na skupiny vrcholov Marmarole, Antelao (druhý najvyšší vrch Dolomitov), Sorapis, Cristallo (štvrtý najvyšší vrch Dolomitov) a ďaleko v pozadí vidieť i Marmoladu a Tofany (najvyšší a tretí najvyšší vrchol Dolomitov).

Po značnej chvíli začínaš byť nervózna. Parťákov nikde. Väčšinu cesty vám boli za pätami, teraz po nich niet ani stopy. Čas pokročil a naozaj by ste dnes radi stihli lanovku dole. Komunikujete cez vysielačky a keď dolieza parťák, dohadujete sa na rozdelení s tým, že budete ďalej v spojení.

Zlaňujete 20 metrov do žľabu. Odtiaľ potom zostup pokračuje sústavou chodníčkov označených kamennými mužíkmi popri stene a po nádherných policiach. Následne sa napojíte do typického rozbitého dolomitského žľabu. Dosť sa šmýkate, ale po včerajšku vám to ide celkom rýchlo.

Počas zostupu zisťujete, že máte veľmi dobrý čas, tak si dávate obchádzku. Robíte šialený traverz cez sutinový svah na panoramatický hrebienok. Prechádzate trávnato-skalno-stromčekovým hrebienkom s výhľadmi a konečne schádzate ku chate. Pohodovo stíhate lanovku. Parťáci však nie. Počas čakania, kým sa im podarí zostúpiť, si dávate prechádzku okolo  Lago di Misurina a stíhate aj teplú večeru, takže okamžite začínate s regeneráciou.

Horolezec: Dolomity, Col de Varda, Via Comici (V-). Cesta s pohodlným prístupom, ktorá vedie logickou líniou stredom steny, kde využíva zárezy a komíny. Štandy sú odistené na skobách, tak isto je možné nájsť skoby rôzneho veku ako postupové istenie. Občas sa hodia do špár friendy väčších rozmerov. Zostup zlanením 1x20 m na juh (smerom ku chate Col de Varda) a potom šikmo dole po výraznej rampe do žľabu.

Ona (žena na lane) nezodpovedá za presnosť údajov. Myšlienky iba vyjadrujú emócie, pocity a psychózy nahrnuté počas získavania ďalších a ďalších skúseností. On (horolezec) posúva a dopĺňa reálne informácie.
Deny a Matúš


Možno ťa zaujme

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?