Kotlíkove nové šaty v Höllentali

Bola to posledná dlhá ceste v sektore Stadelwand, ktorú som ešte nevyliezol a nachádzala sa v rámci mojich lezeckých schopností. Musím priznať, že na ich hornej hranici.

O lezení v rakúskom údolí Höllental sme už písali veľakrát a ešte aj budeme. Stále je tu čo objavovať. Okrem samotnej doliny Höllental sa v priľahlých zákutiach horskej skupiny Rax-Schneeberg nachádzajú desiatky ďalších lezeckých oblastí.

Podľa posledného vydania lezeckého sprievodcu z roku 2024 od Thomasa Behma je v Höllentali vyše 160 lezeckých sektorov a 2700 (!!!) ciest. Stadelwand patrí medzi sektory s najdlhšími cestami v oblasti. Leží na opačnej strane údolia riečky Schwarza ako hlavné údolie Höllental, v podstate ide o južné svahy najvýchodnejšej alpskej dvojtisícovky Schneeberg.

Na Stadelwande som liezol viackrát, napríklad mimoriadne dlhú cestu Durststrecke s dĺžkou 630 lezeckých metrov (7- UIAA) alebo kratšiu Plattensymphonie s 350 lezeckými metrami. Dnes sa bližšie pozriem na lezeckú cestu s názvom Des Kessels neue Kleider (Kotlíkove nové šaty). Zrejme ide o slovnú hračku voči názvu známej rozprávky Cisárove (Kaiser) nové šaty.

Uvádzaná obtiažnosť cesty je 7 UIAA. Len jedna dĺžka je v 7. stupni, šesť dĺžok je v 6. stupni UIAA. Des Kessels neue Kleider má 590 lezeckých metrov rozdelených na 16 lezeckých dĺžok. Polovica dĺžok má viac ako 30 metrov. Cestu som liezol v roku 2024. Verím, že sa odvtedy nič zásadné nezmenilo.

Príprava

Na Bergsteigene má cesta Des Kessels neue Kleider hodnotenie 3 hviezdičky z 5 možných od dvoch hodnotiteľov. Divné, lebo ja jej dávam 4,5 hviezdičky. V tlačenom sprievodcovi má 3 hviezdy zo 4 možných. Topo je rovnaké v oboch sprievodcoch.

Stena je výrazne južne orientovaná. Začiatok je však v slušnej nadmorskej výške cca 1000 m, takže ani v lete tu nie je vždy pekelne teplo. Cesta vznikla v roku 2006. Topo nájdeš na Bergsteigene (po novom dostupné len po registrácii). Voľne dostupné kópie sa dajú nájsť na iných stránkach, napríklad tu.

Príjazd

Z Bratislavy je do mestečka Reichenau an der Rax 170 km a cesta autom trvá cca 1:45 h. Z Reichenau pokračuješ smerom do Höllentalu. Prejdeš okolo lanovky a nového táboriska pod ňou, potom minieš staré táborisko pri osade Kaiserbrunn. Parkovisko hľadaj o necelé dva kilometre ďalej, na pravej strane cesty.

Od parkoviska (poloha na mape) s kapacitou asi 12 áut trvá prístup pod stenu podľa sprievodcu hodinu. Často sa mi stáva, že mám horšie časy ako píše sprievodca, no tentoraz sme to aj naším pomalým tempom dali za hodinu (prístupová trasa na mape).

Nástup

Aj keď som na Stadelwande predtým bol, pri hľadaní začiatku cesty sme opäť blúdili. Skús sa neučiť na vlastných chybách.

Od parkoviska pôjdeš chodníkom popri potoku úzkou dolinou Stadelwandgraben. Nie je tu turistická značka, ale chodník je dobre prešliapaný. Po ľavej strane minieš asi 300 metrov širokú stenu sektora Vordere Stadelwand (je tu 59 ciest do 170 metrov) a pokračuješ hore lesom, až kým neprídeš do miesta, kde lesný chodník odbáče doľava na sutinové pole.

Chodník v sutine (po ktorej sa samozrejme zle kráča) vedie cez ostrovček stromov v strede sutinového poľa. Stadelwand máš po ľavej ruke. Cesta sa začína približne vo výške horného okraja ostrovčeka stromov. K prvému štandu je to ešte asi 60 metrov v trojkovom teréne, výrazne doľava od miesta, kde nastúpiš do steny. Táto časť nie je odistená.

Nultý štand sa nachádza vo výraznom vodnom koryte. Je suchý, ale keď zaprší, asi sa vie rýchlo zmeniť na dravú rieku. No a tá kumuluje v koryte všetko, čo vie po ceste zobrať. Skalky, skaliská, konáre, ba aj celé stromy. Prvolezec si musí davať pozor, aby na ističa niečo nepustil.

Lezenie

Prvé dve dĺžky (4+ UIAA) vedú v širokom koryte a sú spoločné s cestou Durststrecke. Tretia dĺžka (5 UIAA) sa začína na balkóne po pravej strane a pokračuje cez malé skalné brucho. Záver je v rozbitom a aj trávnatom teréne.

Štvrtá dĺžka (6+ UIAA) je podľa mňa kľúčová. V našom prípade bola aj v lete troška zatečená. Dobre odistená, mierne položená platňa, po malých ultimátnych chytoch. Mne prišla ťažšia, ako píše sprievodca. Piata kratšia dĺžka (5 UIAA) vedie na veľký balkón. Tieto dve dĺžky sa dajú spojiť do jednej, ak nemusíš, nerieš.

Siedma a ôsma dĺžka (5 UIAA) vedú v položenej platni. Pekné, pohodové lezenie. Deviata dĺžka (6+ UIAA) je parádnych 40 metrov zo začiatku v platni, záver je v komíne. Desiata dĺžka (6- UIAA) vedie hrebeňom vežičky.

Jedenásta dĺžka (7- UIAA) je kľúč, najťažšia dĺžka. Ale ak si doliezol sem, prelezieš aj toto. Zo začiatku platňa, z platne odliezaš pod malý previs, po preleze si opäť v krásnych platniach. Čo krok to lezecká eufória.

Nasledujú dve dĺžky (6+ UIAA) po vežičkách. Stenové lezenie sa tu už skončilo. Štrnásta dĺžka (4+ UIAA) vylieza na koniec vežičky a prelieza pod ďalšiu. Stadelwand je presne takýto, sústavy vežičiek, nie kompaktná stena. Poslednými dvoma dĺžkami (6+, resp. 6+ UIAA) sa dostaneš na hrebeň Stadelwandu. Sú tu už len krátke lezecké pasáže.

Cesta je veľmi dobre športovo odistená, netreba mať vlastné istiace pomôcky. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. Zober si so sebou minimálne 12 expresiek, šlingne a helmu. Lezecká obtiažnosť podľa sprievodcu sedí. Až na 4. dĺžku, alebo som len nemal svoj deň.

Okrem začiatku (prvé dve dĺžky) je kvalita skaly výborná. Štandovacie istenia sú spojené reťazami. Podľa sprievodcu je hodina na nástup a hodina na zostup. Celkový čas lezenia podľa sprievodcu aj s nástupom a zostupom je 7 hodín. Počítal by som s podstatne dlhším časom. Nám sa podarilo cestu preliezť za 10 hodín vrátane s nástupu a zostupu.

Zostup

Od konca cesty je to ešte asi 200 metrov hrebeňom k nádhernej lúke s malou (nie perníkovou) chalúpkou. Od chalúpky vedie chodník serpentínami dole do sedla Stadelwand. Značenie žltými bodkami je riedke, ale zablúdiť sa nedá, je tu vychodená cestička. Na mape je v tejto časti zakreslená aj studnička. V lete tečie veľmi slabo, nenapiješ sa z nej.

Cestičkou sa dostaneš vzdušnou čiarou asi 100 metrov od nástupu do cesty, takže v prípade potreby si pod začiatkom cesty môžeš nechať druhý batoh, prípadne vodu. Od tohto miesta je zostup po nástupovej trase späť na parkovisko. Na tejto trase sú tiež zakreslené studničky, ani tu by som v lete s nimi nepočítal.

Doplnkový tip

Asi sto metrov napravo (pri pohľade zdola) od cesty Des Kessels neue Kleider sa nachádza plezírová cesta Richterkante (5+/6), o ktorej pred pár rokmi písal Jaro.

Fotogaléria