Rýchlo a strmo cez Monte Piccolo

Trasa cez jeden z bočných hrebeňov Júlskych Álp, na ktorej by aj zarytý odporca elektrobicyklov prosil o pár wattov z baterky. Veľa výškových metrov na málo kilometroch, sklony cez 20 percent, tvrdý podklad a minimum turistov. Ak ťa také jazdy oslovujú, čítaj ďalej a pozri si videozostrih vložený na konci textu.

V lete 2024 som pri doliečovaní lyžiarskeho úrazu často volil horský elektrobicykel ako jedinú uskutočniteľnú a zároveň dostatočne atraktívnu formu pohybu v prírode. Objavil som pri tom trasy, na ktoré by som si bez pomoci motora netrúfol. Toto je jedna z nich. Vedie síce väčšinou po lesných cestách so spevneným povrchom, ale zato mimoriadne strmých.

Z mestečka Pontebba vyrážam na juh. Tentoraz nie do tunelov bývalej železnice na cykloceste Alpe Adria, ale klasicky po hradskej medzi autami. Tri kilometre za Pontebbou potrebujem odbočiť na most cez rieku Fella pri osade Pietratagliata. Nie som si istý, kde sa bude dať z trasy bývalej železnice zísť, tak radšej volím istotu. Dodatočne som zistil, že použitie Alpe Adria by znamenalo asi kilometer šliapania navyše, čo je na ebiku prakticky nič. Z cyklocesty sa dá pohodlne zísť pri penzióne Villa Libuse.

Hneď za mostom sa začína výživné stúpanie. Z 500 do 1700 metrov nad morom na dvanástich kilometroch, to nijako neoklameš. Talianski cestári ani tentoraz nesklamali a v náročnom teréne dokázali postaviť (a udržiavať!) funkčnú cestu. Síce úzku, ale vďaka serpentínam zjazdnú aj osobným autom. Premávka je minimálna, počas celého stúpania sa autám vyhýbam len dva- či trikrát.

Cesta vedie ku kravskému salašu Malga Poccet (1350 m). V letnej sezóne od polovice júna do polovice septembra funguje ako agriturismo s ponukou jednoduchých lokálnych jedál. Kúsok nad salašom sa asfalt končí. Nasleduje pekná jazda po štrkom spevnenej ceste s výhľadmi na masív Montasio. V okolí sa pasú ovce a tak sa mi zdá, že som zahliadol aj oslíka. Pri romantickej zrúcanine Malga di San Leopoldo stretávam protiidúcu skupinku miestnych cyklistov, tiež na ebikoch. Ešte úplne na začiatku som predbehol jednu dvojicu cyklistov, to bolo za celú jazdu všetko.

Najvyšší bod trasy Sella do Monte Piccolo (1702 m) nie je v teréne nijako výrazný. Za ním začína trasa klesať, stále po lesnej ceste so slušným povrchom. Sklon je tak akurát, brzdy s prehľadom stíhajú. V okolí Sella Bieliga (1472 m) sa sklon priostruje, cesta je miestami spevnená betónom. Opäť raz banujem, že som na ťažkom ebiku zatiaľ nevymenil základné brzdy za niečo lepšie.

Aj kvôli prstom unaveným z brzdenia si robím urologickú prestávku. V lese, pár krokov od cesty, zakopávam o hrdzavé zvyšky vojenskej prilby. Leží tu vyše sto rokov. Za prvej svetovej vojny bol horský hrebeň obsadený talianskymi jednotkami, ktorých úlohou bolo zabrániť prípadnému postupu rakúsko-uhorských vojsk rozmiestnených na severnej strane masívu v doline Val Canale/Kanaltal.

Tipujem, že armáda mala podiel aj na vybudovaní cesty, po ktorej svištím dolu. Kvôli tým pár salašom by ju nik nestaval. Strmý zjazd sa končí na križovatke s hradskou v doline Dogna, pri zrúcanine starej vojenskej lanovky. Autom sa tu dá vyjsť až do sedla Somdogna (1400 m), ktoré je výhodným štartovacím bodom na pešie túry do okolitých kopcov.

Hore dolinou Val Dogna som už raz šliapal na bicykli, dá sa tu urobiť pekný okruh cez dve doliny. Tentoraz sa veziem opačným smerom. V dedinke Dogna využívam most cez rieku Fella a po jedinečnej cykloceste Alpe Adria sa vraciam do Pontebby. Po 38 odjazdených kilometroch mi v 625 Wh akumulátore ostala asi štvrtina kapacity. Vzhľadom na 1410 nastúpaných metrov v druhom najsilnejšom režime e-MTB očakávaný výsledok. Ako už bolo naznačené v úvode – táto krajina nie je pre slabé baterky :-)

Fotogaléria