Jesenný turistický prechod pohorí Javorie, Ostrôžky a Cerová vrchovina, alebo zo Zvolena na hranicu s Maďarskom. Začalo sa to príchodom tejto správy:
v termine 28.11-01.12.2019 sa uskutocni expedicia JAVOSCER 2019. Pohoria Javorie, Ostrozky a Cerova vrchovina cakaju len na nase mlade nohy a svieze mysle. 3xnoclah, denne klasicky 22km/1000m. Podrobnosti po potvrdeni ucasti.
poprosim do stredy 13.11.2019 prejavit ne/zaujem
Prosím neposúvajte informácie o tejto akcii ďalej, nie je verejná, nie v style – babkin kamos zo strednej by tiez siel, pocul ze byva veselo…
vdaka
seko
Seko robí jesenné prechody neznámejšími kútmi našej rodnej hrude už viac ako 20 rokov. Niektoré z nich sú zdokumentované aj na Zagurami: putovanie po Vihorlate, Bukovských vrchoch a Bieszczadoch alebo zo Štrby do Rožňavy.
Vždy to perfektne premyslí, logisticky doladí a zorganizuje. Už som sa dlhšie netúlal len tak lesom – nelesom. Kontrolujem kalendár. To by šlo a potvrdzujem účasť. O pár dní prichádza ďalší mail s inštrukciami:
Bratislava 16.04 R815 SLATINA – Zvolen 18.56
zabezpecena doprava o 19.00 do Zvolen Kráľová
Zvolen Kralova – Zajezova komunitne centrum – 5km/200m
noclah – Zajezova komunitne centrum (karimatka + tenky spacak), bez stravy, moznost v kuchynke si spravit caj kavu
29.11.2019
Zajezova komunitne centrum – Salas Juraj – 26km/1000m
noclah – Salas Juraj (tenky spacak), barani gulas, flaskove pivo, borovicka…
30.11.2019
Salas Juraj – Halic 22km/300m
noclah – Filakovo – penzion BEBEK, restauracia do 22.00
01.12.2019
okruh z obce Siatorska Bukovinka cez Cerovu vrchovinu 18km/900m
navrat domov
Filakovo 15.46 R814 SLATINA
Bratislava 19.58
trasa – https://mapy.hiking.sk/?trasa=cTdoZ
Vo štvrtok večer nastupujem do vlaku z Bratislavy. Samozrejme ho stíham len tak-tak. O tri hodinky vystupujeme vo Zvolene, kde nás, už za tmy, čaká odvoz do Kráľovej, časti Zvolena. S čelovkami prechádzame po žltej do Záježovej, kde spíme v miestnej škole. Cestou stretáme chlapíka v adamovom ruchu, ktorý „mluví“ a tvrdí, že práve vyšiel so sauny. No neviem – neviem.
![javoscer 1](https://www.zagurami.eu/wp-content/uploads/2020/03/javoscer-1.jpg)
O pár metrov ďalej prechádzame okolo sauny, niekde v čiernej tme, z ktorej nás pre zmenu zdravia dve dámy. Dobre, tak bol v tej saune. Som ako neveriaci Tomáš. Spíme na karimatkách priamo pod maličkou bouldrovkou v miestnej škole. Čaro prvej noci a genius loci školskej kuchynky robia príjemný večer.
Ráno balím, rýchly nákup v miestnom mini coope, kúsok po červenej smerom na Starú Hutu (Výbohová poľana) a Sliacku poľanu. Červenú opúšťame po chvíľke a šliapeme na vrch Priečne mimo turistickú značku, na hranicu Vojenského priestoru Lešť.
Prechádzame okolo nádherných andezitových veží, Kaľamárka v malom. Po klesaní z vrchu Javorie sa pripájame späť na červenú. V Sliackej Poľane prestupujeme na modrú, neskôr cez Pľutov vrch späť na červenú značku, viď mapka.
Celý deň je sychravo, niečo nad nulou, turistu nestretneme, nálada neupadá. Už od Záježovej ide s nami miestny dunčo. To, že sa nechce vrátiť, nám dochádza pomerne neskoro.
![javoscer 6 javoscer 6](https://www.zagurami.eu/wp-content/uploads/2020/03/javoscer-6.jpg)
Zastávky sú krátke, celý deň sme na nohách. Za svetla čeloviek prichádzame na salaš stojaci na polosamote kúsok pod Budínskou skalou. Bača nám chystá baraní guláš a pivo. Hneď po konzumácii upadám do ľahkej kómy, mám dosť. Že vraj bola pekná zábava. Dávam fajnových 10 hodín ležiacej polohy, o plnohodnotnom spánku by sme mohli polemizovať.
Vstávam pomerne skoro do mrazivého slnečného rána. Veľká romantika. Kráčame po modrej smerom na vrch Bralce a dedinku Polichno. Pred rázcestím s cestou z Ábelovej do Polichného si dávame pauzu pri Timravinej studničke. Pekná zastávka a slniečko robia náladu.
![javoscer 49 javoscer 49](https://www.zagurami.eu/wp-content/uploads/2020/03/javoscer-49.jpg)
V Polichnom sa narodila Božena Slančíková-Timrava. Kto si nepamätá aspoň jednu z jej poviedok, šup späť do školy. V Polichnom je Ťapákova krčma zavretá, inak by sme ju určite opáčili. Z Polichna krížom cez kopec Breziny po lúkach do Prahy.
Pri vstupe do dediny Prahy je jedna ovčia zabíjačka na začiatku, v centre je bravčová skoro na konci. Hodnotíme s domácimi tohtoročnú úrodu. Panuje všeobecná spokojnosť.
Z Prahy cez Lúpoč do Haliča. Končíme v Zbrojnici u vtedy ešte nič netušiaceho budúceho poslanca Joža Pročka. Z Halíča sa presúvame autobusom do Fiľakova. Spíme v penzióne, kde prebieha práve svadba. Diskutujem do dlhej noci o politike a o rozdieloch života v hlavnom meste a o kúsok ďalej.
BOSP Caledon
Dobrým spoločníkom na cestách aj necestách sa ukázali byť trekové topánky Caledon od slovenského výrobcu BOSP z Bardejova, ktoré som dostal na testovanie. Myslím, že si užili z každého terénu dosť. Môžem s nimi vyjadriť len spokojnosť.
Ráno je krásne, mrazivo a slnečno. Taxíkom sa presúvame na slovensko-maďarskú hranicu. Nastupujeme na žltú značku, viac-menej priamo na hraniciach. V pláne je okruh po Cerovej vrchovine. Dnes sa mi kráča o poznanie ťažšie, ale pôjde to.
Asi o desiatej mi ťukne mail od kamaráta. Či som náhodou nezabudol na stretko o 17:00 v Bratislave k plesu, ktorý organizujeme. Jasné, že nie… Narýchlo sa lúčim s partiou. O 11:46 mi ide vlak, ktorým stíham byť vo Vajnoroch do 17:00.
Zchádzam niekam na hlavnú cestu a stopujem späť na Slovensko, resp. do Fiľakova. Prvý stop na dovezie na hranicu, aj keď by ujo skončil len v dedine. Veľmi milé gesto na to, že si vôbec nerozumieme.
Trochu začínam byť v strese, medzičas hovorí, že vlak nestíham. Za hranicami chytám peknučké BMW s BA značkami. Srdce mi poskočí, idem rovno domov autom. „Nie, ale možno stihneš vlak“.
![javoscer 52 javoscer 52](https://www.zagurami.eu/wp-content/uploads/2020/03/javoscer-52.jpg)
Ako mi je vysvetlené, vlak vchádza do Fiľakova tiahlou zákrutou a keď je vlak na zákrute, tak sa dá teoreticky stihnúť nastúpiť. Vlak je už na zákrute. Na tachometer sa nepozerám, podvedome sa pripútam a oddávam sa osudu. Vlak stíham na chlp.
Vo vlaku dostanem pokarhanie za nákup drahšieho lístka od sprievodcu. Načo pre nás opravovali z eurofondov tie vlakové stanice? Drobná politická debata ma zabáva cestou. Vlak samozrejme mešká, o 17:30 som vo Vajnoroch. Ufffffff.
Zvyšok partie dokončuje trasu podľa plánu, cez hrad Šomoška a popod jedinečný bazaltový vodopád. Ďakujem Seko, ďakujem kamaráti, bavil som sa, plakal, trpel, smial sa, nadával, spieval, hral, myslel, a veľa šliapal. A veľké ďakujem posielam obetavému a rýchlemu vodičovi bieleho béemvé.
Foto: Martin Sekér, Andrej Hudek a Robo