Vodné žliabky a vápencové platne v lezeckej ceste Eybl-Loipe

Ráno sa budíme na parkovisku uprostred lesa v nadmorskej výške niečo cez tisíc metrov. Uprostred týždňa sme na konci asfaltovej cesty pod hrebeňom Tennengebirge sami. Na rakúske prísne pomery tu napodiv nie je zákaz prespávať v aute. Večer sa pri nás zastavil miestny a potvrdil, že ak nebudeme robiť bordel, tak nemajú problém. Ale bol si nás pekne skontrolovať a pripomenul, že za parkovisko sa platí.

Majú tu skutočne unikátny systém platenia. Zoberieš si očíslovanú drevenú kartičku, ktorá je zapichnutá v drevenej tabuli, a vhodíš príslušnú sumu do kasičky. Kartičku si dáš na viditeľné miesto na palube auta. To je všetko. Netuším, či a ako to kontrolujú, každopádne cena 3 eurá je symbolická a rád podporím dobrú vec. Vhodné je kartičku vrátiť pri odchode na pôvodné miesto.

Je to krásne miesto na prespanie v aute. V minulosti som ho už využil, keď sme liezli cestu Flitterwochen na vedľajší kopec Gr. Fieberhorn (2276 mnm). Takže som vedel, do čoho idem.

Lokalita

Vápencové pohorie Tennengebirge sa nachádza v rakúskej spolkovej krajine Salzbursko. Najvyšší vrchol je Raucheck (2430 mnm). Pohorie očarí rozsiahlym krasovým územím. Nájdeš tu najdlhšiu ľadovú jaskyňu na svete Eisriesenwelt) a ponúka rozmanité možnosti na pešie túry, lezenie a skialp. Väčšina plošiny je chránená ako prírodná rezervácia a zachováva jedinečnú flóru a faunu tohto regiónu.

Príprava

Lezecká cesta Eybl-Loipe vedie na vrchol Hiefler (2378 mnm). Táto fantastická línia ponúka 340 metrov lezenia, kde hlavnú rolu hrajú povestné vodné žliabky (Wasserrillen). Ide o lezecké dielo z roku 1999 od miestneho lezeckého majstra Alberta Prechta. Ani po preistení cestu netreba podceňovať.

Na portáli Bergsteigen.com má cesta 3,5 hviezdy z 5 možných, od štyroch hodnotiteľov. Ja jej dávam 4 hviezdy. Stena má juhovýchodnú orientáciu, čo znamená, že od skorého rána do nej svieti slnko. Začiatok v nadmorskej výške okolo 2000 metrov však garantuje, že tu aj počas leta vie pofukovať príjemný horský vietor, či dokonca byť chladno.

Príjazd a prístup

Z Bratislavy smerom na Viedeň, ďalej po diaľnici A1 a A10 smerom na Salzburg. Za Salzburgom odbočíš na mestečko Werfen. Z Werfenu pokračuješ horskou cestou na parkovisko Unterholz (poloha parkoviska na mape) pod horskou chatou Mahdegg-Alm (cca 1200 mnm). Cesta autom z Bratislavy sme trvá niečo cez 4 hodiny (cca 440 km). Parkovisko je veľké, zmestí sa aj 50 áut.

Od parkoviska sa vydáš značeným chodníkom smerom na chatu Werfener Hütte alebo priamo do doliny Griesschartental. Asi po pol hodine odbočíš doľava na chatu Edelweißerhütte. Po ďalšej polhodine zídeš zo značeného chodníka, doľava, popod vrchol Kleines Fieberhorn. Jasný chodník ťa zavedie až za Kleines Fieberhorn.

Prístup pod stenu trvá približne 2 hodiny svižným tempom, počas ktorých prekonáš okolo 800 výškových metrov. Chodník ťa zavedie do horného konca doliny. Nástup do cesty sa nachádza v ľavej časti steny pri malej, nevýraznej jaskynke. Je spoločný so susednou ľahšou cestou s názvom Krabbelstube.

Začiatok cesty hľadaj až vysoko v doline. My sme ho hľadali vyše pol hodiny. Je označený hrdzavým oceľovým štítkom. Pri nástupe ti môže pomôcť môj záznam na Strave. Pri zostupe už záznam nepomôže, došla baterka.

Lezenie

Cesta si vyžaduje istú psychickú odolnosť, keďže rozostupy medzi isteniami sú miestami pomerne dlhé. Začiatok vedie cez mierne položený terén (1. a 2. dĺžka za 4- a 4+ UIAA) v pravej časti steny, kde sa skala postupne mení na pevné platne. Tretia ľahká dĺžka (3 UIAA) sa končí na trávnatej terase.

Štvrtá dĺžka (na úvodnej fotke článku) ponúka to pravé orechové lezenie. Nádherné, ťažké lezenie, prvá polovica po položenom brušku bez chytov a stupov, druhá polovica je mierne previsnutý kút, čo je aj kľúčové miesto cesty. Dĺžka je dobre odistená.

Piata až siedma dĺžka (4+, 5 a 5+ UIAA) je konštantné platňové lezenie na trenie a po malých chytoch vo vertikálnych vodných žliabkoch (Wasserrillen). Dokáže prekvapiť slabším zaistením. Každý krok vyššie otvára fantastické výhľady na protiľahlý masív Hochkönig.

Ôsma dĺžka (4+ UIAA) je ľahké lezenie po slabšie odistených položených bruškách. Posledná dĺžka (6 UIAA) ponúka strmý výšvih priamo od štandu s poctivým odlezom, kde musíš stopercentne dôverovať svojim nohám. Mňa celkom prekvapila svojou obtiažnosťou.

Zostup

Z konca lezeckej cesty pôjdeš smerom na vrchol Hiefler. Na vrchol vedie asi stometrový úsek minimálne za 3 UIAA. Pred vrcholom je 50-metrový široký trávnatý hrebeň, z ktorého odbočíš doprava do neprehľadného terénu. Ním zostupuješ až na jasný, ale neznačený chodník. Terén vyzerá zle, ale neboj sa, dá sa prejsť. Ak budeš mať šťastie, občas ťa navedie kamenný mužík. Zostup od konca cesty k autu trvá približne dve hodiny.

Fotogaléria