Fair Head. Raj tradičného lezenia v Severnom Írsku

Kde bolo tam bolo, na pobreží Severného Írska príroda nešetrila námahou a vytvorila prekrásne útesy. Lokalita sa volá Fair Head. Útesy sú kolmé a majú výšku viac ako sto metrov. Sopečné horniny vyformovali šesťuholníkové piliere. Časť útesov zvetrala do formy mohutných skalných násypov, ktoré sa strácajú vo vlnách Severného Atlantiku. Drsné a zároveň krásne prostredie.

Prostredie útesov je také jedinečné, že sa tu nakrúcali scény z Game of Thrones. Popularita útesov však nezaostáva ani v lezeckej komunite. V článku na webe Írskeho horolezeckého klubu píšu superlatívy ako “lezcov mokrý sen” alebo “raj tradičného lezca”. Po mojej návšteve môžem potvrdiť minimálne to druhé tvrdenie. Fairhead je naozaj skvelá lokalita pre trad climbing, teda lezenie s vlastným istením.

Útesy sú orientované severne a lokalita je dosť veterná. Ideálne je to na leto. Počasie v Írsku je celkom vabank, prší pravidelne a treba s tým počítať. Vďaka vetru však skala celkom rýchlo oschne. Miestni lezú aj za dažďa. My sme Fairhead navštívili v septembri a podarili sa nám dva dni lezenia. Odporúčam prečítať si sprievodcu na írskom webe Hike & Climb, hoci neuvádza topo ciest. Existuje aj podrobný sprievodca v tlačenej forme.

Lezenie na Fair Head dokonale reprezentuje pojem trad climbing. Cesty nemajú istenie. Absolútne žiadne. Nemajú ani zlaňáky. Zlaňuje sa z veľkých balvanov na vrchole ciest. Vzhľadom na charakter a náročnosť lezenia je to rozhodne jedinečná lokalita, ale len pre skúsenejších lezcov.

Cestú sú exponované, kolmé, prevažne špárového alebo kútového charakteru. Kvalita skaly je excelentná. Žiadne lokre, žiadne machy. Tým, že útesy sú tvorené piliermi, skala tvorí množstvo špár. Práve tie sú hlavnou črtou lezenia na Fairhead. Treba ovládať “jamming” (technika lezenia, keď sa do špáry zakladajú ruky a nohy). Keď si to človek trochu osvojí, na Fair Head sa vie dosýta vyblázniť.

Výhodou je, že špáry ponúkajú dobré možnosti istenia. V článku na klubovom webe sa píše “it eats gear” (doslova „žerie to istiace pomôcky“. Z mojej skúsenosti môžem potvrdiť, že možnosti na zaistenie sú veľmi dobré. Teda aspoň v tých cestách, ktoré sme liezli. Cesty s vyšším stupňom obtiažnosti asi budú aj horšie zaistiteľné.

My sme liezli len tie najkrajšie a najľahšie cesty v sektore The Prow, čo nám bohato stačilo. Nemali sme predtým žiadnu skúsenosť s UK klasifikáciou, tak sme zbytočne nepokúšali šťastie. Pre referenciu – aj najľahšia a najkratšia cesta bola takmer 30 metrov dlhá kolmá špára, v ktorej samozrejme nebolo žiadne istenie.

Subjektívne to hodnotím ako fyzicky a psychicky náročné lezenie. Rozhodne mi to prišlo náročnejšie ako uvádza tabuľka, ktorú možno použiť na orientačný prevod UK obtiažnosti do francúzskej stupnice a stupnice UIAA. Určite si treba naštudovať UK climbing grade. Aby bolo jasné, do čoho naliezť a do čoho radšej nie.

Cesty, ktoré sme liezli v sektore The Prow

The Black Thief (4b) – najľahšie, čo sme liezli. Krásna cesta v pevnej skale. Špárové lezenie a super možnosti istenia. Cestá má do 30 m.

The Fence VS (4c) – vpravo od The Black Thief. Veľmi pekné lezenie v špáre, na konci aj s malým previsom. Cestá má do 30 m.

Fireball (E1 5b) – začína sa ťažkou širokou špárou. Cestu som nevyliezol, lebo mi chýbala technika a jeden veľký friend (Black Diamond 4 až 5). Pred začiatkom som sa na cestu pýtal miestneho lezca, ktorý mi s úsmevom povedal “wide crack – awkward moves”, čo vysvetľuje moj neúspech. Vyššie, po prelezení širokej špáry, už cesta vyzerala byť super.

Railroad (E1 5b) – krásna línia vedľa Fireball. Subjektívne by som ohodnotil aspoň na 6+ UIAA. Crux je na konci cesty. Cesta má cca 38 m a zhltla veľa friendov a vklínencov.

Príjazd a prístup

Leteli sme z Bratislavy do Dublinu a potom tri hodiny šoférovali na sever k útesom. Parkuje sa pri farme, kde sa platí za parkovanie (osobne, alebo do “honest box”). Následne treba ísť cez farmu a pekné lúky s pasúcimi sa kravami až k zostupovému žľabu vedúcemu pod útesy. Ide o žľab Ballycastle Gully, ktorý je schodný bez problémov.

Sektor The Prow sa nachádza vľavo pod žľabom asi 10 minút peši. Cesty sa končia na vrchole útesov, kde sú krásne lúky, po ktorých kadiaľ sa dá dostať naspať na farmu. Alternatívne sa dá k cestám aj zlaniť zhora. Avšak treba vedieť kde, čo sme pri prvej návšteve nevedeli, a taktiež treba urobiť vlastný štand na balvanoch.

Ubytovanie

Pri farme sa dá kempovať za príspevok farmárom. My sme dokonca využili kamennú chatku, kde boli dobré matrace aj piecka. Žiadny luxus, podobné horskej útulni. Chatka sa nachádza asi 100 m západne od parkoviska. Neďaleko je aj oficiálny kemping – skôr glamping.

Výbava

Treba sa obliecť teplo. Páperová bunda je samozrejmosťou aj na leto. Je to sever a ešte k tomu veterný. Pri dobrom počasí však v sektore The Prow svieti poobedné slnko.

Na lezenie treba toho dosť. Dvojičky alebo polovičné laná dĺžky 60 m. Čo sa týka zakladačiek a expresiek, platí, že všetkého veľa. Dve sady vklínencov a dve sady friendov, k tomu 14 dlhých expresiek je podľa mňa minimum. Friendy v strednej veľkosti treba mať aj duplicitne. Netreba zabudnúť na veľké slučky, kvôli štandovaniu na balvanoch na konci ciest. Určite treba špárové rukavice. Výhodou sú aj vysielačky kvôli vetru a vzdialenosti medzi ističom a koncom cesty.

Na záver môžem zhodnotiť, že lezenie na Fairhead je dobrodružné a krásne. Jedinečný zážitok, ktorý odporúčam. Treba začať s pokorou. K uvádzaným obtiažnostiam by som pridal aj dva stupne naviac. Cesty sú dlhé a kolmé, čo pridáva na náročnosti. Treba mať veľa istenia, nadhľadu a ovládať jamming. Mimo lezenia sa dá urobiť pekná prechádzka po hrane útesov.

Fotogaléria