Gerlach z juhu – tam aj späť? Prečo má zmysel nová výstupová cesta

Po mojej prednáške na outdoor festivale Vysoké Hory v Žiline za mnou prišli ľudia, ktorí ju nestihli celú. Pýtali sa, či by som im ju mohol povedať aspoň skrátene. Skúsil som to. A zistil som, že niektoré veci sa skracujú ťažko. Preto vznikol tento text. V plnej verzii je na Muraria.sk. Tu sa sústreďujem na jeho druhú polovicu – na Gerlach a otázku novej výstupovej cesty.

Trasa by mohla mať formu zaisteného chodníka vedúceho na Gerlach z juhu, cez Dromedárov chrbát a Urbanove veže. Na úvodnej fotografii článku ide o hrebene, ktoré ohraničujú Gerlachovský kotol z ľavej strany.

Súčasný stav

Formálne je Gerlachovský štít (2655 m n. m.) už dva roky prístupný všetkým. Reálne to tak nie je. Dostupnosť mení niekoľko faktorov. Jedným z nich je orientácia. Kamenné mužíky neprežijú a bez znalosti terénu je pohyb neistý, najmä pri zhoršení podmienok. Z normálok vedúcich Velickou a Batizovskou próbou v roku 2004 zhodili reťaze.

Pred týmto zásahom evidujeme ojedinelé fatálne udalosti. Po ňom sa objavujú opakované smrteľné nehody v rovnakom zostupovom priestore. Tieto udalosti nie sú dôkazom viny. Sú však signálom, že systém nemá toleranciu na chybu.

Nový stav v teréne nie je vždy reflektovaný praxou. Strety turistov bez znalosti trasy s družstvami s vodcom môžu viesť ku kolíziám, ktoré riziko zvyšujú, nie znižujú.

Šesť mŕtvych za dva roky nie je obvinením. Je varovaním. Zvýšená návštevnosť má dopad na prírodu aj bezpečnosť. Bez zmeny podmienok bude tento vývoj pokračovať.

Architektúra pohybu

Ak nechceme, aby sa súčasný stav ďalej zhoršoval, treba hovoriť o riešení. Nie o zákaze. Nie o obmedzení slobody. Ale o zodpovednej architektúre pohybu. Jednou z možností je nový obojsmerný zabezpečený chodník v línii Urbanových veží. Trasy Velickou a Batizovskou próbou, ktoré dnes využívajú najmä vodcovia, by ostali bez zmien.

Nový chodník by oddelil prúdy pohybu a znížil konflikty v teréne. Zároveň by vytvoril čitateľnú líniu pre verejnosť.

S tým súvisí aj otázka limitu návštevnosti, rezervačného systému a základného monitoringu pohybu v teréne. Nie preto, aby sme ľudí kontrolovali, ale aby sme pracovali s realitou, nie s domnienkami. Do úvahy patrí aj malý záchranný prístrešok na trase. Nie ako komfort, ale ako druhá šanca pri chybe.

Nejde o to, či chceme z Gerlachu urobiť niečo iné. Ide o to, či dokážeme prijať, že bezpečnosť nevzniká zákazom, ale premysleným návrhom priestoru.

Najčastejšie argumenty proti realizácii nového chodníka

Keď sa hovorí o zmene na Gerlachu, opakujú sa tri základné argumenty. Má zmysel pozrieť sa na ne vecne.

Argument: Výstup na Gerlach je príliš nebezpečný

Pohyb vo vysokohorskom teréne nikdy nebude bez rizika. To však neznamená, že s jeho mierou nemožno pracovať. Turistický sprievodca z roku 1973 označuje výstup na Gerlach ako ľahký (0+) a neuvádza ho medzi túry, pri ktorých odporúča horského vodcu. Úrazovosť na Gerlachu po zavedení nového návštevného poriadku pritom stúpa.

Po tragickom zostupe prvovýstupcov z Matterhornu sa uvádza, že kráľovná Viktória uvažovala o zákaze horolezectva. Neujalo sa to. Je dobré sa z toho poučiť.

Hörnligrat – obvyklá normálka na Matterhorn

Argument: Ochrana prírody

Ak chceme hovoriť o ochrane prírody, potrebujeme dáta. Na Gerlachu dnes neprebieha systematické sčítanie návštevníkov, chýba reálna evidencia pohybu a turisti pri hľadaní trasy blúdia terénom. Výsledkom nie je menší tlak, ale rozptýlený pohyb po biotope, ktorý môže škodiť viac než čitateľná línia.

Atmosféru výstupu na Rysy si obvykle užíva 2000 ľudí denne

Argument: Hory majú zostať bez železa – kto na to nemá, nech tam nejde

Aj na najvyšších a spoločensky významných vrcholoch Európy sa používajú umelé výstupové prostriedky tam, kde si to terén vyžaduje. Aj na Gerlachu už železo je. Otázka preto nestojí tak, či železo áno alebo nie. Otázka znie: kde, koľko, ako a pre koho.

Vhodne umiestnené výstupové pomôcky znižujú následky chýb, odstraňujú úzke hrdlá a znižujú tlak na okolie trasy. Nie sú dôkazom slabosti. Sú nástrojom riadenia rizika.

Nové železo na Lomnickom štíte je osadené Horskou záchrannou službou a slúži najmä vodcom

Na záver ešte jedna poznámka. Keď sa v jednom priestore prelínajú rôzne roly, napríklad zodpovednosť za záchranu a vodcovská prax, vzniká situácia, ktorá si zaslúži otvorenú a transparentnú diskusiu.

„Teraz sú ľudia aj Gerlach v úplnom bezpečí“

Skutočné príčiny neochoty vybudovať nový zabezpečený chodník

Skúsme si to prirovnať k niečomu, čo všetci poznáme. Mestská hromadná doprava „berie prácu“ taxikárom. Keby neexistovala, jazdili by viac a pravdepodobne aj viac zarobili.

Napriek tomu nikoho nenapadne MHD zrušiť s argumentom, že taxikári splácajú drahé licencie a musia z niečoho žiť. MHD existuje preto, že je to verejná infraštruktúra, ktorá zvyšuje dostupnosť, bezpečnosť a ekologickosť pre všetkých. Spoločnosť potrebuje dobrú MHD aj taxikárov. Jedno nemá byť budované na úkor druhého.

Rovnako je to aj s Gerlachom. Zabezpečený chodník nie je útok na horských vodcov. Je to návrh verejnej infraštruktúry, ktorá má slúžiť širšiemu okruhu ľudí.

Gerlach nám dnes ponúka výzvu. Nie technickú, ale hodnotovú. Máme možnosť nastaviť podmienky tak, aby si tento štít mohli bezpečnejšie užiť viacerí. Bez toho, aby sme z neho urobili atrakciu. A bez toho, aby sme ho ponechali ako výsadu.

Navrhované riešenie ponecháva väčšinu hory v divokom stave a nemení miesto horských vodcov. Len rozširuje priestor, v ktorom sa človek môže rozhodovať sám a niesť za to zodpovednosť.

Stojíme na vrchole a musíme sa rozhodnúť. Nie preto, že by hory boli nebezpečné, ale preto, že bez neistoty, voľby a zodpovednosti sa človek nemôže učiť ani rásť. Hory tu budú aj po nás. Otázka nie je, či ich ochránime pred ľuďmi, alebo či ochránime ľudí pred horami. Otázka je, akých ľudí z nich necháme zostupovať.