Ferrata na Kaiserschild: neprávom v tieni Franza Josepha

Niektoré ferraty si človek zapamätá kvôli náročnosti, iné kvôli výhľadom. Kaiserschild pri rakúskom Eisenerzi má oboje. Aj keď ju čo do popularity zatieňuje neďaleká ferrata Kaiser Franz Joseph s kratučkým nástupom, Kaiserschild podľa mňa patrí medzi najkrajšie zaistené cesty v celom Štajersku.

Ponúka dlhé vzdušné lezenie, fantastický nepálsky most, minimum umelých stúpačiek a krásne vysokohorské prostredie. Nie je to však ferrata, na ktorú sa vyberieš len tak, po ceste domov z iného výletu. Čaká ťa vyše tisíc výškových metrov stúpania, dlhý nástup a celodenný výlet. Odmenou je zážitok, na ktorý sa nezabúda.

O Kaiserchilde s ikonickým lanovým mostom už v roku 2015 krátky text Jaro. Bol to jeden z prvých článkov uverejnených na blogu Zagurami, výstižný, ale na môj vkus trochu stručný. Usúdil som, že aktualizácia a doplnenie informácií nebude na škodu.

Poloha a príjazd

Z Bratislavy je do rakúskeho Eisenerzu (Železná ruda) 270 kilometrov a cesta trvá tri hodiny. V meste odboč smerom na Ramsau/Tull (prejdeš cez úzke uličky starého baníckeho mesta) a pokračuješ po ceste (5 km) až na jej koniec. Tam nájdeš zimné stredisko so skokanskými mostíkmi a hostincom Alpengasthof Ramsau. Pod mostíkmi je veľké parkovisko (poloha na mape).

Google píše, že parkovanie je spoplatnené, my sme neplatili a bolo to v pohode. Faktom je, že sme tam boli koncom apríla, takže taká medzisezóna. Na parkovisku sme boli dokopy tri autá vrátane nášho. A to bol krásny víkendový deň.

Od parkoviska vedie dobre značený turistický chodník. Prvú časť tvorí pohodlná lesná cesta, ktorá sa postupne mení na strmší horský chodník. Čím vyššie stúpaš, tým viac sa otvárajú výhľady na okolité štíty a masív Erzbergu rozbrázdeného ťažnou rudy.

Poslednou časťou nástupu je Bärenlochsteig, zaistený turistický chodník vedúci popod stenu. Hoci ešte nejde o samotnú ferratu, prilbu odporúčam nasadiť už tu. V úseku sa môže uvoľňovať kamenie a pohybuje sa tu viac turistov. Pri našej návšteve koncom apríla bolo ešte na častiach Bärenlochsteigu pomerne dosť snehu. Paličky veľmi pomohli. Celý nástup nám zabral necelé dve hodiny pohodovým tempom.

Náročnosť

Celková náročnosť ferraty podľa Bergsteigen.com je D/E. Ide o športovú a zároveň vysokohorskú ferratu, ktorá ti nenechá vydýchnuť. Na rozdiel od údolných zaistených ciest si vyžaduje všestrannú horskú pripravenosť, dobré plánovanie počasia a dostatok síl aj na dlhý, poctivý zostup. Ferrata meria 270 lezeckých metrov (niektoré zdroje uvádzajú dĺžku lana až 360 metrov), a samotné prelezenie ti zaberie okolo 1,5 hodiny.

Lezenie

Ferrata sa začína celkom nenápadne, no dlho ťa nenechá rozohrievať sa. Hneď úvodný nástup ťa prebudí strmým kútom v obtiažnosti D, z ktorého prechádzaš do traverzu (B/C). Po prekonaní strmého piliera (C/D) nasleduje technické lezenie po hladkých platniach (D).

Krátky oddychový úsek v obtiažnosti B ťa privedie k najťažšiemu úseku ferraty. Tým je mierne previsnutá hladká platňa ohodnotená v obtiažnosti D/E. Úsek si vyžaduje rýchlu techniku precvakávania a silu v ramenách. Dôležitá je samozrejme aj technika a lezenie s nohami.

Skutočným zlatým klincom programu je 40 metrov dlhý a poriadne vzdušný lanový most. Pod mostom sa otvára hlboká priepasť, čo dodáva prechodu ten správny rozmer. Horné istiace lano mostíka je ukotvené trochu privysoko, ľudia s nižšou postavou môžu mať problém zacvaknúť doň karabínu. Ktosi na to myslel a zavesil tam predlžovačku. Prípadne použiješ vlastnú slučku.

Ak mosty neobľubuješ, existuje aj obchádzkový variant. Ja by som ho určite nevynechal. Práve kvôli nemu si množstvo ľudí túto ferratu vyberá. Po prejdení mosta ťa už čaká len ľahšia kolmá stena.

Väčšina trasy vedie po kompaktnom vápenci s prirodzenými chytmi, takže lezenie pôsobí veľmi prirodzene. Železa na nohy je minimum, čo výrazne pridáva na zážitku. Expozícia je výborná a práve tá robí z Kaiserschildu jednu z najkrajších ferrát v tejto oblasti.

Jedna vec ma na Kaiserschilde prekvapila asi najviac. Výhľady sa nezačínajú až na vrchole, ale máš ich počas celej ferraty. Každým ďalším metrom sa pred nami otvárala panoráma pohoria Hochschwab, údolie okolo Eisenerzu aj okolité dvojtisícovky. Je to presne ten typ ferraty, kde sa oplatí každú chvíľu zastaviť, otočiť sa a len tak sa kochať.

Po skončení zaistených úsekov ti zostáva približne dvadsať minút výstupu po neznačenom turistickom chodníku priamo na vrchol Kaiserschildu (2 084 m nm). Na vrchole je kríž, ktorý stojí na širokom hrebeni a ponúka kruhový výhľad. Za dobrého počasia vidno Dachstein, Gesäuse, Hochschwab aj množstvo ďalších štítov rakúskych Álp. Odporúčam dopriať si dlhšiu prestávku, pretože zostup bude dlhý.

Zostup

Z vrcholu zostupuješ po značenom turistickom chodníku č. 683A smerom na Kaiserwart. Po chvíli však odbočíš doľava, strmo dolu do kotla medzi vrcholmi Kaiserschild a Hochkogel (2105 m n.m.). Chodník vedie suťou a skalnatým terénom, ktorý si po vyčerpávajúcom lezení vyžaduje plnú koncentráciu. Zostupová trasa ťa dovedie naspäť na rázcestie pod nzačiatkom ferraty. Odtiaľ už známou nástupovou trasou zbehneš k parkovisku v Eisenerzer Ramsau. Celkový čas zostupu späť na parkovisko dosiahne približne 2 hodiny a 15 minút. Celkovo počítaj s časom okolo 6 hodín.

Ferratové tipy v okolí

• Populárny Kaiser Franz Joseph Klettersteig s bezkonkurenčne rýchlym prístupom a lahôdkou Rosslochhöhlen na záver
• Krásna dlhá hrebeňovka Grete Klinger Steig
• Športová ferrata Eisenerzer Steig priamo nad mestom

Fotogaléria