Ľahká, ale zážitková ferrata v Karnských Alpách vhodná aj na rodinný výlet so zdatnými deťmi. Napriek polohe v nadmorskej výške okolo dvetisíc metrov je ľahko dostupná lanovkou z celoročného horského strediska Nassfeld.
Korutánsky Nassfeld na rakúsko-talianskej hranici je známy hlavne ako lyžiarske stredisko. Celkom to v ňom žije aj v ostatných ročných obdobiach. Sú tu zjazdové MTB traily, kde sa dajú vďaka lanovkám natočiť tisíce výškových metrov denne. Pre rodiny s deťmi prevádzkovateľ strediska vybudoval niekoľko náučno-zábavných chodníkov. Adrenalínové spektrum zastupuje letná bobová dráha a lanový park.
Je to trochu masový komerčný turizmus, trochu kolotoče, ale kto chce, ten si v Nassfelde nájde aj naturálnejšiu formu zábavy. Zo strediska sa dá dostať k tisíckam metrov lezeckých ciest, na turistické chodníky cez vysokohorskú divočinu a nastúpiť ku trom zaisteným cestám rôznej náročnosti. Využitie lanoviek nie je povinné, no hodia sa ako približovadlo. Napríklad ak máš ortopedické problémy alebo chceš na kopec vyjsť s niekým, koho kondička je na výrazne inom leveli.
Trasa: Dĺžka 4,5 km, nastúpaných 400 m, celkový čas 3:15 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.
My sme si vlani začiatkom septembra z ponuky Nassfeldu vybrali ferratu Winkelturm Ostgrat. Jej náročnosť vyjadrená stupňom B/C zodpovedala vtedajšiemu fyzickému aj psychickému stavu mančaftu a lanovka ušetrila boľavé kĺby najmä pri zostupe.
Na rovnaký vrchol Winkelturm (2041 m) vedie ferrata Nordwand, jej klasifikácia D/E však leží dosť ďaleko za hranicou, o ktorej je ochotná uvažovať moja parťáčka. Po železách navŕtaných do kolmej severnej stenu Winkelturmu som o pár mesiacov neskôr vyliezol s inou partiou. Report sľúbil napísať Robo. Tretia ferrata v tejto lokalite sa nachádza na opačnej – východnej – strane sedla Nassfeldpasss/Passo di Pramollo. Nazýva sa Däumling-Klettersteig a má obťažnosť C.
Na prístup k začiatku ferraty Winkelturme Ostgrat využívame sedačkovú lanovku Madritschen. V letnej sezóne premáva denne od deviatej do piatej, mimo hlavnej sezóny môže byť prevádzková doba skrátená alebo obmedzená len na víkendy. Treba sa vopred informovať. Obojsmerný lístok stojí 18 € (leto 2023) a bezplatných parkovísk je v okolí dolnej stanice dostatok.
Lanovka nás vyváža do výšky 1918 m. Aby sme sa dostali k ferrate, musíme najskôr zostúpiť asi sto výškových metrov do sedielka nad pekným jazerom, ktoré zrejme slúži ako zásobník zasnežovacieho systému strediska. Trasa vedie po zábavno-náučnom chodníku obkolesenom detskými atrakciami. Niektoré, ako napríklad tri Vespy vo farbách talianskej trikolóry, sú zaujímavé aj pre veľkých chlapcov. Celé sa to nesie v duchu priateľstva medzi národmi pohraničného regiónu. Sympatické.
Zo sedielka ku začiatku ferraty, ktorý leží v približne rovnakej výške ako konečná lanovky, musíme stratenú výsku znovu nastúpať. Chodníček medzi skalami nie je veľmi zreteľný, no vďaka značeniu neblúdime. Smerovník s varovným nápisom Klettersteig Winkelturm sehr schwerig E spúšťa príval výčitiek na moju adresu. Po objavení toho správneho smerovníka zo zadnej strany stĺpika sa situácia ukľudňuje. K ľahšej ferate sa treba držať vľavo. Celé to od vystúpenia zo sedačky trvá asi pol hodiny.
Na začiatku ferraty dobiehame rakúsku rodinu s dvomi deťmi vo veku okolo desať rokov. Jarka dostáva vítanú morálovú injekciu. Rodinka nás ústretovo púšťa dopredu, za čo pekne ďakujeme. Začiatok je ľahučký (A), skala sa strieda s trávnatými policami. Potom prichádza krátky strmší úsek (B/C), ktorého sa vôbec netreba obávať.
Po peknej hrane (väčšinou A/B) sa dostávame na fotogenickú vežičku Winkelturm (2041 m). Za ňou krátko klesáme. Finálny výšvih na Torre Clampil (2078 m) má jeden úsek za B, zvyšok je ľahší a úplný záver je už čistý choďák. Celá ferrata vedie prakticky presne po rakúsko-talianskej hranici. Je perfektne zaistená a má 190 výškových metrov. Ich vylezenie nám trvá zhruba hodinu.
Jarka sa ma trikrát pýta, či tadiaľ naozaj vedie chodník, a ja to trikrát kontrolujem v mape.
Z Torre Clampil ľahkým terénom schádzame do sedielka, z ktorého sa núkajú tri možnosti návratovej trasy. Doľava vedie vedie zaistený chodník do Winkeltalu, kadiaľ sa celý masív dá obísť po talianskej strane. Rovno sa za ďalšiu polhodinku dá mierne náročným terénom prejsť na susedný panoramatický vrchol Rosskofel/Monte Cavallo di Pontebba (2239 m). Z neho vedie síce najdlhšia, ale aj najpríjemnejšia zostupová trasa cez sedlo Rudniksattel. Odporúčam.
My sa v tento deň rozhodujeme využiť najkratšiu možnosť na zostup a zabáčame doprava do Contin Scharte. Jarka sa ma trikrát pýta, či tadiaľ naozaj vedie chodník, a ja to trikrát kontrolujem v mape. Ideme podľa kamenných mužíkov, neskôr nachádzame úsek zaistený oceľovým lanom (B). Rozbitý kuloár je všetko len nie pohodový zostup. Náročnosť hodnotíme ako vyššiu v porovnaní s perfektne zaisteným výstupom po ferrate.
Pod kuloárom dosahujeme najnižší bod celej túry (1769 m). Čaká nás výstup k jazeru pod lanovkou, pri ktorom vďačne využívame drevené lehátka na krátky oddych. Posledná stovka výškových metrov a sme späť pri vrcholovej stanici lanovky. Využívame služby reštaurácie s typickou rakúskou ponukou „šnicle, knedle, kapusta“ a vysokohorskými cenami. Talianske podniky dole v Nassfelde nie sú oveľa lacnejšie, ale aspoň tam robia znesiteľnú pizzu.
Winkelturm Ostgrat je ferrata vhodná aj pre začiatočníka. Nebál by som sa na ňu zobrať ani deti, ktoré už niečo B-čkové preliezli. V porovnaní so športovými ferratami typu „nástup 15 minút od auta“ na nej zažiješ pravé vysokohorské postredie. Cenou je pomerne náročný zostup – podľa zvoleného variantu buď dlhý, alebo technicky a morálovo náročný.
