Letná návšteva na bavorskom Leonhardsteine

Lezecká cesta Flora Bohra má 230 lezeckých metrov a celková obtiažnosť dosahuje 6+ UIAA. Nachádza sa vo vápancovom pohorí Bavorské Predalpy kúsok od nemecko-rakúskej hranice.

Lezecká cesta Flora Bohra je jedna z najobľúbenejších a pravdepodobne aj najlepších viacdĺžkových lezeckých ciest na Leonhardsteine. Ako správne tušíš, je teda aj často lezená, a počas pekného dňa sa tu môžeš stretnúť s plnkou. Ani uprostred týždňa sme neboli v stene sami a v našej ceste liezli ďalšie tri dvojky. V našom prípade to bolo skôr dobre, mali sme hneď jasnú líniu lezenia. 

Bavorské Predalpy sú vápencové pohorie ležiace z veľkej väčšiny v Nemecku, na juhu spolkovej krajiny Bavorsko. Malou časťou zasahuje aj do rakúskeho Severného Tirolska. Výšku 2000 m dosahuje iba v  najzápadnejšej časti, kde sa nachádza najvyšší vrchol s názvom Krottenkopf (2086 m). Náš cieľ Leonhardstein (1452 m) leží v centrálnej časti Bavorských Predálp, južne od jazera Tegernsee.

Príprava

Cesta z roku 2011 má na Bersteigene 4 hviezdy z piatich možných od 7 hodnotiteľov. To je na rakúskom lezeckom portáli nadštandard. Aj to svedčí o frekvencii lezenia cesty. Ja jej dávam rovnako 4 hviezdy.  Má 230 lezeckých metrov, celková obtiažnosť je 6+ UIAA. Z deviatich dĺžok je šesť v 6. stupni UIAA. Cesta sa začína výške cca 1240 m n. m. a vedie priamo na vrchol Leonhardsteinu, ktorý je aj turisticky pomerne vyhľadávaný. Stena je výrazne južne orientovaná, pred slnkom sa veľmi neschováš.

Flohra Bohra (6) cesta popod lezecké sektory
Prístup popod lezecké sektory (viac fotiek v galérii)
banner 800x1200

Cesta je dobre športovo odistená, netreba mať vlastné istiace pomôcky. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. Minimálne 12 expresiek a slučky na predlžovanie postupových istení. O nutnosti helmy ani nediskutujem.

Obtiažnosť sedí podľa topa na Bergsteigene. Kvalita skaly je výborná – teda tam, kde nie je zelenina. Štandovacie istenia sú spojené reťazami. Celkový čas prístupu, lezenia a zostupu je podľa sprievodcu 5 hodín. Náš celkový čas lezenia aj s nástupom a zostupom bol 6 hodín a 15 minút.

Príjazd

Do nemeckej dedinky Kreuth je to z Bratislavy 5,5 hodiny jazdy v aute a niečo cez 500 kilometrov. Za Kreuthom pôjdeš ešte 4 kilometre smerom na osadu Glashutte. Po ľavej strane hľadaj parkovisko Wanderparkplatz Klamm/Königsalm (poloha na mape). Zmestí sa tam asi 20 áut. Vedľa tečie riečka Wiessach, kde sa dá v lete dobre schladiť.

Flohra Bohra (7) pod stenou
Pod stenou (viac fotiek v galérii)

Parkovisko je spoplatnené (len cez aplikáciu) a nachádza sa tu aj toaleta s pitnou vodou a platená nabíjacia stanica. Je tu horší mobilný signál, čo komplikuje platenie za parkovanie. Ak by bolo plno, dá sa parkovať aj na druhej strane cesty, len musíš autom zájsť ďalej od hlavnej.

Od parkoviska pôjdeš po cyklotrase smerom na sever. Zo začiatku po cyklotrase vedie aj turistická červená značka. Asi po kilometri sa rozdeľujú, ty ostaň s cyklistami na asfaltke. Po nej pôjdeš ešte dva kilometre (prejdeš aj okolo výdatneho prameňa s pitnou vodou) až po prvú odbočku vedúcu doprava strmo do kopca.

Dievčina – prvolezkyňa dĺžku prelieza za pomoci slučiek, čo uberá morál jej spolulezcovi. Ten v previse padá až na policu, kde si narazil nohu.

Flohra Bohra (10) záver druhej dĺžky
Záver druhej dĺžky (viac fotiek v galérii)

Odbočíš a pôjdeš ďalej po asfaltke, ale už bez značky. Z cesty občas uvidíš aj vrchol Leonhardsteinu. Asfaltkou ešte kilometer, po značenú odbočku doprava, cez malý potok, do lesa. Tu sa dajú nechať bicykle alebo ťažký batoh. Aj v čase našej návštevy tu bolo zopár bicyklov odparkovaných. Cestou dole ti to ušetrí dosť času.

Od odbočky je to lesnou cestou 25 minút pod nástup do steny. Začiatok cesty (poloha na mape) sa nachádza pár metrov od chodníka. Celkový čas prístupu je niečo vyše hodiny, rovnako uvádza aj online sprievodca.

Trasa (prístup, lezenie a zostup): Dĺžka 13,1 km, nastúpaných 654 m, celkový čas 6:15 h. GPX na stiahnutie a výškový profil získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Lezenie

Začiatok cesty nie je označený. Začína sa v najnižšom bode skaly. V ceste sú nalezené tri dvojky, tak dlho nešpekulujeme a naliezame. Chvíľu po nás prichádza na začiatok cesty ďalšia dvojka. Prvá dĺžka ľahšími bruškami s hluchými pasážami. Dala by sa spojiť s druhou dĺžkou, ale kedže je pred nami hustejšie, nie je sa kam ponáhľať. Druhá a tretia dĺžka ponúka pekné platňové, položené lezenie. Pred štvrtou doliezame k pomalšej, rusky hovoriacej dvojke.

Flohra Bohra (13) po kľučovom mieste v štvrtej dlžke
Po kľúčovom mieste v štvrtej dĺžke (viac fotiek v galérii)

Štvrtá dĺžka je kolmé lezenie s malým previsom, po dobrých rukách. Dievčina – prvolezkyňa ju prelieza za pomoci slučiek, čo uberá morál jej spolulezcovi. Ten v previse padá až na policu, kde si narazil nohu. Mne sa zdá, že ani nie veľmi, že sa skôr zľakol lezenia. Dlhšie spolu diskutujú a púšťajú nás pred seba, resp. skôr okolo nich preliezť.

Tak naťahujem rovno aj piatu dĺžku, aby sme sa od nich vzdialili. Piata dĺžka je nádherné platňové lezenie. Rajbas na bielom vápenci, puklina, trošku položená skala, radosť liezť. Šiesta dĺžka je zeleninová. Začiatok siedmej je kúsok po zelenine po fixnom lane. Po fixe nasleduje puklina (komín), papierovo najťažšie miesto cesty. Po 15 metroch je možnosť medzištandu, ktorú nevyužívam, a ťahám celú dĺžku, obtiažnosť potvrdzujem. Posledné dve dĺžky hľadajú skalu v teréne, ale pobavia. Na vrchole s krížom nás víta hŕstka turistov.

Flohra Bohra (18) dolez siedmej dĺžky
Dolez siedmej dĺžky (viac fotiek v galérii)

Zostup

Od vrcholového kríža pôjdeš na sever po značenom chodníku. Chodníkom zostupuješ strmo dole až k bike depotu. Od depotu tou istou asfaltkou späť na parkovisko. Čas zostupu: 1:30 h.

Fotogaléria