Neohlásená návšteva vo Frankenjure

Nemecký vápencový raj krátkych športových ciest leží len kúsok od českých hraníc. Začiatkom júna tam náhodou ako na jedinom mieste v strednej Európe bolo slnečno.
Pôvodne sme na začiatku leta mali namierené na dlhší pobyt do švajčiarskeho Ticina, no kvôli počasiu sme museli za jazdy pozmeniť náš cestovný aj lezecký plán. Takže hneď po skorom rannom odchode z Prahy sme sa rozhodli zakotviť, poliezť a sledovať popri tom počasie vo Frankenjure – nemeckom vápencovom raji krátkych športových ciest.

Frankenjura leží v Nemecku kúsok od českých hraníc. Začiatkom júna tam náhodou ako na jedinom mieste v strednej Európe bolo slnečno. Občas až príliš 😊

Schesslitz Nord

Na úvod sme si vybrali lokalitu Schesslitz Nord. Zlákali ma skalné vežičky, ktoré vidno už dole z dedinky, ktorú máte po ceste. Pozor, v dedine nie je mobilný signál a na konci smerom ku skalám je zákaz vjazdu. My sme to nechali pred ceduľou, hoci ostatné autá pokračovali v jazde. Za 15 – 20 minút chôdze sme prišli k sektoru.

Frankenjura Schesslitz Nord 06
Schesslitz Nord (viac fotiek v galérii)

Rozliezli sme sa na dosť okĺzaných päťkách a potom sa začal riadny výpek. Čo si pamätám, tak sa pomaly ani nedalo schovať pred tým peklom. Poslali sme ešte dve 6+, jednu 7 na top rope a zahájili sme obednú (alebo skôr presunovú) pauzu.

Bärenschlucht

Večer sme dorazili do campu Bärenschlucht, kúsok od dedinky Pottenstein. Toto miestečko sa mi veľmi zapáčilo, v kempe je malé jazierko plné kaprov možno aj s rodokmeňom, okolo ktorého sa stanuje. Plus cez cestu je reštaurácia s dobrým pivom.

Frankenjura kemp Bärenschlucht 07
Kemp Bärenschlucht (viac fotiek v galérii)

No a teraz to najdôležitejšie, kemp leží priamo v strede lezeckej oblasti Bärenschlucht. Vybalili sme to najpotrebnejšie a hor sa ku skalám. Na jednej strane sa nad kempom nakláňajú mohutné previsy pre zdatnejších lezcov. My sme vybehli na opačný smer od kempu, cez cestu do lesíka, kde sú steny krásne schované pod vysokánskymi stromami. Stihli sme ešte dve cesty pred zotmením.

Na druhý deň sme mali plány úplne iné, no tie sa rázom zmenili, keď sme sa ráno zhodli, že to tu poriadne preskúmame. Veď ktovie, kedy sa sem znova vrátime. Veľa sektorov bolo zatvorených, zrejme pre hniezdiace vtáky, ale to nám nezabránilo nájsť si to svoje. Poslali sme tam asi 4cesty od 6+ do 7-.

Frankenjura Pottenstein 09
Pottenstein (viac fotiek v galérii)

Vonku na slnku výpek, no my tam v lese sme si v mikinách zahrievali prsty. Parádne lezenie, rôzne dĺžky, pekné kroky, poväčšinou dierky na pár prstov, nity tak 2,5 až 4 metre od seba, rôzne podľa cesty. Spokojnosť 😊

Labertalwand

V campovej reštike sme dali nejaké tie schnitzle na obed a vydali sme sa na cestu do oblasti Labertalwand, kde sme stihli už iba jednu dvojdĺžkovú cestu za 4+, s krásnym výhľadom na koniec.

Frankenjura Labertalwand 13
Labertalwand (viac fotiek v galérii)

Večer dáke to pivko v krčme a další rezeň, o tie núdza nebola, a spánok v príjemnom kempe Naab-Pielenhofen. Po rannej rozcvičke som sa hneď hodil do rieky Naab, ktorá obteká kemp. Posledná kontrola počasia, premyslenie plánu, balenie a smer Švajčiarsko, na ktoré nám ostal už iba posledný deň voľna. Článok o tom, ako sme tam vyliezli najväčšiu umelú stenu na svete Diga di Luzzone, vyšiel pre pár dňami.

Fotogaléria