Ďalšia stena zo série majestátne štíty – Kežmarák Birkenmajerom. Návrh na obrovskú stenu si čakala až po tom, keď sa v Tatrách trochu rozlezieš. Momentálne sa cítiš maximálne na nejaké krátke popoliezanie hrebienku obtiažnosti II-III. Ale návrh je to lákavý…
O krátky čas po vylezení južnej steny Kežmaráku veríte, že je tá správna konštelácia hviezd na Vidlový hrebeň. Vstávanie o 3:50 sa vám zapáčilo, tak si ho opakujete.
Cesta Puklina v platni na Lomnický štít sa po nejasnom úvode mení zaujímavé lezenie v špáre (na Tatry) neobvyklých rozmerov.
Krásny jesenný deň s prekvapujúcou pointou na vrchole Kežmarského štítu.
Sama netušíš, ako si do toho vhupla. Len tak chceš chodiť po horách a chceš SKÚSIŤ liezť. Kamarát ťa vezme na skalky. Párkrát v lete. Skúsiš si to, páči sa ti to, ale prioritne chceš chodiť po horách.
Cieľ je jasný už od piatku. Jedna cesta plus trochu hrebeňom. V sobotu večer zisťujete, že nemáte vytlačené topo. Nastáva horolezecké kresliace umenie a na náčrtníku vzniká skica.
Po poslednom lezení na Ošarpancoch si dávaš podmienku, že nelezieš nič ťažšie ako štvorku. Horolezec vyberá Dračí štít južným rebrom za IV a potom zostup cez Vysokú a Kohútik na Chatu pod Rysmi.
Martinovkou na Gerlach chceš ísť vlastne len kvôli tomu, že cestou vieš pozbierať do imaginárnej zbierky viaceré tatranské štíty so zaujímavými názvami a udalosťami. A tiež chceš hrebeňovku využiť na to, aby si sa mohla zbaliť do malého batohu.
Je november a horolezec už nad tatranským lezením veľmi neuvažuje. Obaja sa skôr dívate na cepíny a čakáte na sneh, ktorý nechodí. Blíži sa víkend a pýtaš sa, či nepôjdete ešte liezť. Nemá fučať a má byť pomerne teplo.
Klasická cesta IV/V na Širokú vežu vedie logickou líniou v obrovskom záreze steny. Vhodná alternatíva k Motykovej ceste, ak je tam plno.
Posledné dva dni ukážkového babieho leta beriete náklad a rozhodnete sa potichu utáboriť medzi skalami v obľúbenom bivaku v Batizovskej doline.
Neplánovaná kombinácia dvoch ciest v južnej stene Ostrého štítu.
