So ženou na lane 32: Dolomitské komíny na Torre Wundt
O tom, ako liezť v Dolomitoch, ako sa stať kominárom, ako neveriť popisom v sprievodcovi pri zostupe a o tom, že už nikdy nepôjdeš viac liezť. Nikdy. Nikde.
O tom, ako liezť v Dolomitoch, ako sa stať kominárom, ako neveriť popisom v sprievodcovi pri zostupe a o tom, že už nikdy nepôjdeš viac liezť. Nikdy. Nikde.
Tvoj nelezecký stav mysle trvá na tom, že už nikdy nepôjdeš liezť. Samozrejme, že ideš, a pre zmenu do cesty za V- s názvom Via Comici na Col de Varda.
V mnohom ti dnešná stena a dnešný vrchol pripomína Lomnický štít a tam by si si nanuk nekúpila, ani by si sa nezviezla lanovkou. Ale toto nie je úplne tvoj svet.
Chceli sme si zhmotniť sen o vylezení na Tre Cime. Hoci to z vyššej moci dopadlo inak, smutní sme boli iba chvíľu. V tejto lokalite sa stačí pozrieť kúsok vedľa a nájdeš parádnu náhradu.
Monte Popena Basso je kopec nad ikonickým jazerom Lago di Misurina. Nízku obtiažnosť cesty relativizuje skutočnosť, že sa lezie väčšinou po vlastnom istení.
Lezecká cesta Via Gaudeamus vedie na vrchol Col dei Bos (2559 m) v talianskych Dolomitoch. Gaudeamus v latinčine znamená „radujme sa“ a za mňa názov vôbec nepreháňa.
Chrbát ti pri lezení kryje masív Lagazuoi, otočíš hlavu doľava a otvorí sa výhľad na Cinque Torri. Napriek vyše dvojtisícovej nadmorskej výške ide o lezeckú oblasť s veľmi príjemným prístupom. Je vhodná najmä pre pohodových lezcov a rodiny.
Tre Cime di Lavaredo je impozantná trojčlenná skupina vrcholov, najčastejší symbol Dolomitov. Cesta Via Normale (4 UIAA) na prostrednú vežu bola prvýkrát vylezená už v roku 1869!
Spektakulárna skialpová túra v Sextenských Dolomitoch cez dve sedlá a nekonečný depresívny žľab Mörderschlucht.
Cima Piatta Alta je napriek slušnej výške 2905 m jeden z najľahšie dostupných lyžiarskych vrcholov Sextenských Dolomitov. Dôvod sa dá tušiť z jeho názvu, ktorý znamená čosi ako „vysoký plochý vrch“. Medzi špicatými susedmi výnimka.
Nedeľa, druhý deň februárového skialpového tripu do Dolomitov. Po rozpačitom pokuse o Monte Pelmo sme s Martinom nažhavení zdolať vrchol hodný zápisu do pamätníčka.
Via delle Bocchette je taká ferratová klasika, že väčšia už ani byť nemôže. Prvé zaistené úseky tu rakúsky alpský spolok vybudoval v roku 1880.