So ženou na lane 2: Batizovské platničky
Ako môžeš liezť krásnu platňu vo vysokých nadmorských výškach, keď si úplný začiatočník? Jednoducho. Stačí poznať horolezca, ktorý ťa k tomu postrčí a ukáže ti, že aj platničky môžu byť ľahšie, tak za štyri…
Ako môžeš liezť krásnu platňu vo vysokých nadmorských výškach, keď si úplný začiatočník? Jednoducho. Stačí poznať horolezca, ktorý ťa k tomu postrčí a ukáže ti, že aj platničky môžu byť ľahšie, tak za štyri…
Píliš mu uši, lebo chceš ísť Ganek, Rumanov aj Zlobivú. Máš byť asi ticho, lebo má pozretú jednu cestu „z dielne uja Puškáša“ ako to nazval, Západným pilierom na Ganek, ale že ak budete mať čas, tak si môžete odskočiť…
O krátky čas po vylezení južnej steny Kežmaráku veríte, že je tá správna konštelácia hviezd na Vidlový hrebeň. Vstávanie o 3:50 sa vám zapáčilo, tak si ho opakujete.
Dozvuky zo záveru tatranskej lezeckej sezóny – septembrové Baranie rohy a októbrová Veža pod Skokom. Ešte mám v zásobe report z jesennej VHT-čky cez Medené lávky na Lomničák, a potom už hádam prídu aj zimnejšie zážitky.
Nedeľné ráno na Téryho chate, prvý aprílový víkend. Stále silný vietor a hmla. Optimistická predpoveď počasia nadobro mizne. Prechádzaš viacerými fázami sklamania.
Sneh v Tatrách vám zmizol pred očami a horolezec veľmi skoro začína poškuľovať po tatranskej žule. Tebe sa to nejako nezdá a po zimnej sezóne nemáš lezecké odhodlanie, i keď si už lezečky na skalkách oprášila. Nakoniec privoľuješ s dvoma podmienkami.
Plškova cesta v slnečnej stene Ošarpancov. Tatranská klasika, ktorej sa človek nikdy nepresýti. Veľké platne a špára tiahnuca sa takmer celou stenou.
Dostal som na recenziu aktuálneho sprievodcu do vychodňárskej Paklenice – Zádielu. S takým vybavením konečne nastal čas ísť okúsiť ostrosť skaly na Cukrovej homoli.
Horolezec sníva o Širokej veži už dlhšie. Má napozeranú Motykovu cestu a veľmi namotivovane ťa naláka, aby si prešla s ozývajúcim sa starým zranením celou dolinou až pod stenu Širokej veže. Niekedy ani nevieš, prečo s tým súhlasíš.
Cesta Puklina v platni na Lomnický štít sa po nejasnom úvode mení zaujímavé lezenie v špáre (na Tatry) neobvyklých rozmerov.
Nohy ti plačú bolesťou, hlava kričí strachom a duša si to užíva. Ako z paradoxného filmu.
Po včerajšom lezeckom dni na Baraních rohoch vás ráno pod skalou ešte pred východom slnka budia malé mušie vrtuľníky, ktoré sú o šiestej hodine ráno nahradené skutočným vrtuľníkom, ktorý pred pekným víkendom zásobuje chaty.