Prechod Nízkych Tatier, deň 1: Telgárt – Andrejcová
Opäť som dozrel. Zdá sa, že som potreboval dva roky na to, aby som načerpal chuť a energiu zopakovať si hrebeňovku Nízkych Tatier. A tej chute som mal riadne. Nabitý na sto… kilometrov.
Opäť som dozrel. Zdá sa, že som potreboval dva roky na to, aby som načerpal chuť a energiu zopakovať si hrebeňovku Nízkych Tatier. A tej chute som mal riadne. Nabitý na sto… kilometrov.
Prednedávnom písala Cvičiteľka Ales o treku z Telgártu na Donovaly, nuž a my sme sa rozhodli pre opačný smer. V nedeľu večer parkujeme na Polianke nad Donovalmi, prespíme tam v aute a ráno vyrážame smer Kozí chrbát.
Od roku 1997 vždy v novembri, okolo magického sedemnásteho, chodíme s partiou krížom – krážom po Slovensku. Tento rok sme to vzali cez Nízke Tatry, Slovenský raj a Volovské vrchy.
Oddychový deň štvordňovej hrebeňovky. Len sedem hodín šliapania z Adrejcovej na Ramžu. Zakončený najkrajším večerom výletu.
Štvrtý a posledný deň Tomášovej sólo hrebeňovky. Drsný fujak na hrebeni, posledné nezmyselné stúpanie na Kozí chrbát, surrelizmus na Donovaloch a šťastné stretnutie so zle zaparkovaným autom v Bystrici.
Šesťdesiatnici Julo a Elena sa zoznámili na horách. Zdalo sa im byť samozrejmé, že 800-kilometrový prechod naprieč Slovenskom nazvú svojou svadobnou cestou.
Začiatok tohtoročnej jesene priniesol fantastické počasie v podobe jasných zajtrajškov a lákavých výhľadov. Preto som sa operatívne rozhodol zorganizovať ďalšiu časť prechodu Karpatského oblúka. Náhle a nečakane udrieť na Strážovské vrchy.
Šiesta časť etapového prechodu Cesty hrdinov SNP: z Rematy cez Krahule a Kráľovu studňu na Staré Hory, 1. – 3. november 2019.
Fotopríbeh z trojdňového prechodu východnej časti Rudnej magistrály od Šumiaca po Osrblie.
Výstup z Trangošky na Ďumbier v šortkách s obnaženou hornou polovicou tela bol vyvrcholením trojdňového pobytu. Predchádzala mu pohybová aj mentálna príprava cez dýchaciu techniku Wima Hofa.
Kancelárski povaľači, vyhorení menežeris, páni a dámy s krízou stredného veku na krku, iní odvážlivci – každý si nájde inú motiváciu prečo vstať z gauča a vyraziť na obvykle troj- až päťtýždňovú trasu, počas ktorej si naozaj prejdete pestrou paletou stavov, nálad a sebapoznania.
Štyri dni s ľahkým ruksakom na chrbte – bez spacákov a karimatiek. Len s malým proviantom, keďže možností najesť sa je na trase dostatok.