Richterkante – plezírové lezenie na južnej strane Schneebergu
Desaťdĺžkovú cestu Richterkante (5+) v stene Stadelwand si zapisujem do pamätníčka s piatimi hviezdami z piatich. Podľa mňa si v nej dobre zalezú aj šestkoví a slabší sedmičkoví lezci.
Desaťdĺžkovú cestu Richterkante (5+) v stene Stadelwand si zapisujem do pamätníčka s piatimi hviezdami z piatich. Podľa mňa si v nej dobre zalezú aj šestkoví a slabší sedmičkoví lezci.
Možno som si mal v tejto ceste odpykať lezecké hriechy, aby som sa dostal po rebríku až do neba. Že by nedolezené cesty, nemetodické zlozvyky pri práci s lanom?
Cesta patrí medzi najľahšie v lokalite Blechmauer na začiatku scénického údolia Grosse Höllental v Raxe. Sprievodca sľubuje „fantasticky odistenú plezírovú klasiku“.
Kombinácia severozápadnej orientácie steny a údolia Schwarzy, ktoré vytvára chladnejšiu klímu, je kupodivu vhodná aj na horúce letné dni.
Kombinácia dvoch obľúbených ciest – Via Helma (7-) a Alte Westwand (5+) vie pobaviť aj zdatnejšieho lezca.
Plattensymphonie (7- IUAA) má 350 lezeckých metrov v desiatich dĺžkach. Touto cestou uzatváram svoju trilógiu najdlhších ciest na Stadelwande v strednej obtiažnosti.
Populárna skialpová trasa na menej strmých západných svahoch Schneebergu vedie cez skalnatú dolinu Wurzengraben. Naspäť sa zvyčajne lyžuje cez plytké kosodrevinové žľabíky Hoyosgraben alebo Salvisgraben.
Na južnej strane Raxu, kúsok od známych ferrát Hans von Haidsteig a Königschusswandsteig a dve hodiny jazdy z Bratislavy, sa dá zažiť exkluzívne platňové lezenie vo veľkej stene. Ak si odmyslím vápencovú postatu skaly, tak s prižmúrením oka porovnateľné s najkrajším platňami Vysokých Tatier.
Lezeckú oblasť Stadelwand na južných svahoch Schneebergu som dlho odkladal na neskoršie, veď možností s kratším nástupom je v okolí veľa. Sú tam však mimoriadne dlhé cesty, ktorých lákaniu sa už ďalej nedalo odolávať.
Stena Blechmauer je pomerne kompaktná, čo v Höllentali nie je pravidlo. Ďalšími výhodami sú nástup za 30 minút, vyrovnaná obtiažnosť a nevyšmýkaný materiál.
Dobré lezenie sa strieda s pohybom v zelenine, hline a prachu. Nových desať dĺžok sa hľadá ťažko aj na Hohe Wande.
Tri sektory s viac ako stovkou ciest vysokých do 20 metrov a tvrdá klasa.