So ženou na lane 2: Batizovské platničky
Ako môžeš liezť krásnu platňu vo vysokých nadmorských výškach, keď si úplný začiatočník? Jednoducho. Stačí poznať horolezca, ktorý ťa k tomu postrčí a ukáže ti, že aj platničky môžu byť ľahšie, tak za štyri…
Ako môžeš liezť krásnu platňu vo vysokých nadmorských výškach, keď si úplný začiatočník? Jednoducho. Stačí poznať horolezca, ktorý ťa k tomu postrčí a ukáže ti, že aj platničky môžu byť ľahšie, tak za štyri…
Tretia noc v hospodárskej budove na Brnči. Po morálovom dni na Kolovom sa veľmi tešíš na spánok. Doteraz bol večer vždy pokoj a dobre si sa vyspala. Teraz ti to nie je súdené.
Píliš mu uši, lebo chceš ísť Ganek, Rumanov aj Zlobivú. Máš byť asi ticho, lebo má pozretú jednu cestu „z dielne uja Puškáša“ ako to nazval, Západným pilierom na Ganek, ale že ak budete mať čas, tak si môžete odskočiť…
Kde bolo tam bolo, bol jeden kráľ, ktorý mal veľmi dlhý žľab. Ten žľab sa nachádzal v Tatrách, na začiatku Veľkej Studenej doliny, a je tu jeden z najdlhších a právom nazývaný Kráľovský.
Ďalšia stena zo série majestátne štíty – Kežmarák Birkenmajerom. Návrh na obrovskú stenu si čakala až po tom, keď sa v Tatrách trochu rozlezieš. Momentálne sa cítiš maximálne na nejaké krátke popoliezanie hrebienku obtiažnosti II-III. Ale návrh je to lákavý…
Dozvuky zo záveru tatranskej lezeckej sezóny – septembrové Baranie rohy a októbrová Veža pod Skokom. Ešte mám v zásobe report z jesennej VHT-čky cez Medené lávky na Lomničák, a potom už hádam prídu aj zimnejšie zážitky.
Cesta Puklina v platni na Lomnický štít sa po nejasnom úvode mení zaujímavé lezenie v špáre (na Tatry) neobvyklých rozmerov.
Krásna neskorá jeseň vo Vysokých Tatrách umožnila dokončiť Cestu cez knihu na Žeruchovú vežu a zopakovať si morálové traverzy na Kolovom štíte.
Pravý zárez (IV-/V-) v juhozápadnej stene Malej Dračej hlavy je zaujímavou líniou cez nevšedný zárez, aký si v Tatrách asi ešte nevidela. Cestu má horolezec napozeranú už dlhšie.
Nohy ti plačú bolesťou, hlava kričí strachom a duša si to užíva. Ako z paradoxného filmu.
Po včerajšom lezeckom dni na Baraních rohoch vás ráno pod skalou ešte pred východom slnka budia malé mušie vrtuľníky, ktoré sú o šiestej hodine ráno nahradené skutočným vrtuľníkom, ktorý pred pekným víkendom zásobuje chaty.
Pred rokmi si túto cestu nazvala ľahkou cestou na majestátny štít vhodnou aj pre „nelezcov“. Až po pár rokoch a preleze niektorých dĺžok ako prvolezec dokážeš oceniť jej skutočnú krásu.