So ženou na lane 1: Lezecké začiatky
Sama netušíš, ako si do toho vhupla. Len tak chceš chodiť po horách a chceš SKÚSIŤ liezť. Kamarát ťa vezme na skalky. Párkrát v lete. Skúsiš si to, páči sa ti to, ale prioritne chceš chodiť po horách…
Sama netušíš, ako si do toho vhupla. Len tak chceš chodiť po horách a chceš SKÚSIŤ liezť. Kamarát ťa vezme na skalky. Párkrát v lete. Skúsiš si to, páči sa ti to, ale prioritne chceš chodiť po horách…
Cieľ je jasný už od piatku. Jedna cesta plus trochu hrebeňom. V sobotu večer zisťujete, že nemáte vytlačené topo. Nastáva horolezecké kresliace umenie a na náčrtníku vzniká skica.
Tri dni v Tatrách alebo opečené krky v Lopate na Ostrom štíte (V-) a expedične dva dni rebrom Kele – Šuna na Javorový štít (V).
O krátky čas po vylezení južnej steny Kežmaráku veríte, že je tá správna konštelácia hviezd na Vidlový hrebeň. Vstávanie o 3:50 sa vám zapáčilo, tak si ho opakujete.
Keď sa na dva dni vyberiete do Batizovskej doliny a idete obzrieť steny Gerlachu a Batizovského štítu. Alebo o tom, ako lezieš celý deň, a aj tak nikam nedolezieš…
Horolezec v nepravidelných či pravidelných intervaloch veľmi intenzívne sníva o skutočnom skialpinizme. Lyže, mačky, cepín, sedák, lano – rád by s tebou absolvoval aspoň nejaké menšie popoliezanie po skalách s následným zlyžovaním niečoho pekného.
Horolezec nadšene hlási, že videl fotky od Marvu. V Birkenmajrovej ceste (WI3) vo Velickej doline sa údajne nachádza prúžok ľadu. Vraj to pôjde.
Južná strana Opálovej veže (2250 m) je menej frekventovaná stena vo Velickej doline s príjemnými výhľadmi a pomerne ďalekým nástupom.
O tom, keď vám Tatry a pohyb v horách chýba tak veľmi, až sa rozhodnete zmoknúť do nitky.
Posledné dva dni ukážkového babieho leta beriete náklad a rozhodnete sa potichu utáboriť medzi skalami v obľúbenom bivaku v Batizovskej doline.
Krásny jesenný deň s prekvapujúcou pointou na vrchole Kežmarského štítu.
Zimné tatranské cesty v súčasnosti majú skôr drytoolingový charakter. Chýba sneh a ľad.