Vyskúšali sme za vás: lyžovačka v gruzínskom Gudauri

Vo februári sme aj my podľahli lákaniu novootvorených liniek z bratislavského letiska, ktoré vás za facku prenesú do rozličných destinácií. Rozhodli sme sa vyskúšať Gruzínsko a lyžovačku na Kaukaze.

V krajine sa v zásade viete rozhodovať medzi štyrmi lyžiarskymi oblasťami, my sme sa pre našu úvodnú návštevu rozhodli staviť na istotu a vyskúšať najväčšie z nich – Nové Gudauri. Aj keď let do Kutaisi trvá len tri hodiny, pripravte sa na celodenný presun. Transfer z letiska do cieľovej destinácie je ďalších 4 – 6 hodín, podľa zvolenej dopravy. Naviac tu hrá rolu aj časový posun (plus tri hodiny v zime), takže v prvý deň nič iné ako presun nestihnete.

Transfer z letiska

V Gruzínsku sa viete prepravovať medzi hlavnými turistickými cieľmi pomerne pohodlne, lacno a rýchlo využitím miestnej diaľkovej dopravy (Georgian Bus). Cesta letisko – stredisko vyšla na cca 20 eur a dá sa platiť kartou. Zhruba polovicu cesty sa ide veľkým busom po diaľnici na Tbilisi. Ten správny cestovateľský jazz sa začína pri odbočení na horskú cestu smer priesmyk Jvari, ktorá vás dovedie do cieľa.

Tu presadáte do maršrutky, teda tradičnej dopravy postsovietskeho priestoru, 8-miestnych vanov zabezpečujúcich lokálnu MHD. Cesta č. E117 na priesmyk Jvari a neskôr pokračujúca až do ruského Vladikaukazu je úzka asfaltka, ktorá okrem hladných lyžiarov a turistov smerujúcich do hôr obsluhuje aj masívnu kamiónovú dopravu do a z Ruskej federácie.

Pripravte sa teda na veľmi zničené úseky, kľučkovanie medzi dierami v asfalte, odstavenými radmi kamiónov, prípadne miestnymi chodcami, pretože cesta prechádza horskými dedinami a usadlosťami. Samozrejme všetko za plnej rýchlosti, pretože gruzínski vodiči jednoducho nezaháľajú v práci. Pre slabšie povahy rozhodne odporúčam pribaliť kinedryl.

Pri nástupe do maršrutky vás však pán vodič poctí štamperlíkom gruziňáku, s ktorým obíde všetkých svojich pasažierov. Seba neponúkol, ale celú cestu bol skutočne veselý a zásoboval nás cestovateľskými tipmi, vtipmi a inými nevyžiadanými odporúčaniami – všetko v plynulej ruštine.

Angličtinu môžeš nechať doma

Tu sa dostávame k zásadnému odporúčaniu na prežitie v Gruzínsku a asi aj ďalších republikách v regióne: oprášiť si základoškolskú ruštinu naozaj nie je na škodu (aspoň pre tých, ktorí ju v škole stihli). Mimo úplných turistických centier a obchodov ste bez nej úplne stratení. Gruzínčina má naviac aj osobitnú abecedu, nepodobá sa na nič, čo ste predtým v živote videli, takže na domýšľanie z textu alebo nápisov rovno zabudnite.

Pôvod gruzínskeho jazyka aj písma nie je úplne jasne identifikovaný. Predpokladá sa, že vychádza najskôr z aramejčiny, takže istú šancu by mohli mať absolventi teológie alebo príbuzných oborov. Na druhej strane po rusky sa dohovoríte pohodlne a všade, takže odporúča sa pribaliť si nejakého staršieho kamaráta, obzvlášť na výpravu do hôr, vzdialenejšie treky a podobne.

Aké je stredisko Gudauri

Gudauri Ski Resort je najväčším lyžiarskym strediskom v krajine a regióne. Celkovo ponúka 35 kilometrov lyžiarskych tratí. Niektoré zdroje udávajú informáciu o 80 kilometroch, to je však vrátane freeride, teda neupravovaných lyžiarskych tratí. Pokiaľ sa (tak ako ja) navnadíte na čiernu zjazdovku Sadzele s hornou stanicou v 3300 m n. m. (West Sadzele Peak), tak vedzte, že je už osem rokov zavretá, nefunguje a tak skoro ani nebude. Najvyššia stanica je teda stanica Kudele s výškou 2955 m n. m.

Celé stredisko sa nachádza naozaj vysoko, zjazdovky sa začínajú v 2300 m n. m., takže šanca na dobré snehové podmienky a prašan je celkom slušná. Lyžuje sa tu od Vianoc do zhruba polovice marca, denne od 10:00 do 17:00 h. Ceny skipasov sú priaznivé, dá sa kúpiť jedno- až sedemdňový lístok, pričom skipas je prenosný. Platíš samozrejme kartou.

Požičovne lyží a vybavenia sú naozaj všade, viezť si z Bratislavy lyže a výbavu na zjazd mi príde úplne zbytočné. Za prepravu lyží Wizzair pýta 55 € za jednu cestu, spolu teda 110 €. Požičanie celej výbavy na jeden deň stojí asi 15 €, a opäť platíš kartou.

Lyžovanie pre pohoďákov

Lyžovanie ako také nie je zlé, ale podľa môjho názoru neuspokojí náročnejšieho lyžiara. Trate sú dobre upravené a aj v neskoršej dennej hodine majú dobrú kvalitu, ale jedná sa skôr o prevažne modré zjazdovky a ľahšie červené trate. Skutočne ťažkých tratí je pomenej a sú vo vyšších polohách. Často nie sú dostupné pre vietor, keďže v stredisku sú prevažne jednolanové sedačky a jedna uzavretá gondola.

Čo je neprekonateľné, je poloha a výhľady. Jednoducho Kaukaz je Kaukaz, hory máte všade naokolo. Z južnej strany strediska je výhľad na majestátny Kazbek a ďalšie štvortisícovky. Ak chcete vyššiu náročnosť lyžovania, je v ponuke ľahký a bezpečný freeride mimo oficiálnych tratí, ktorý vie skúsiť aj úplný začiatočník. Každá požičovňa má v ponuke aj široké lyže. V čase našej návštevy sa dal prašan užívať aj na bežných zjazdových lyžiach.

Gudauri nie je lacné

Ak má lyžovanie v Gruzínsku povesť cenovo dostupného lyžovania, tak príchodom do strediska a nákupom skipasu sa to končí. Gudauri je uzavretá bunka vysoko v horách a ceny ubytovania a stravovania už nie sú vôbec lacná záležitosť. Celé stredisko je novovybudovaná štruktúra pomerne uniformného charakteru, kde sa ubytovať dá v apartmánových domoch a hoteloch. Ak si predstavíte našu Jasnú, nie ste ďaleko ani čo do veľkosti, ani čo do estetiky a architektúry. Výhodou tohto typu strediska je dolyžovanie naozaj až pred hotel. Žiadna potreba presunov, nakladania/vykladania z auta a tak podobne.

Ak by niekoho zaujímali ceny, tak v plnej sezóne vyjde posteľ na 40 € na noc (bez raňajok). Celý rezort je celkom nový, takže kvalita ubytovania je slušná. Čo sa týka ďalších potrieb: my sme cez deň veľmi nejedli, ale napríklad s večerou pod 60 € na dve osoby ani nerátaj. Samozrejme bez drinkov.

Ak máš prenajaté auto, je možné voziť sa do dedín nižšie, ale to sa asi po celom dni lyžovania nedá stále. Takže alternatíva môžu byť miestne potraviny. Treba však tiež zdôrazniť, že gruzínske jedlo je dosť veľká kvalitka a dá sa na to celé pozrieť aj z tejto strany.

Záver a plány na ďalšiu návštevu

Takže suma sumárum – celkom dobrá lyžba pre rodiny, nezruinuje, ale povesť superlacnej lyžovačky asi nie je namieste. Dobré jedlo a predovšetkým krásne horstvo všade naokolo. Nabudúce zamierime do Svaneti, možno bude aj reportáž z nejakého skialpu. Na záver pridávam link, kde sa dajú sledovať podmienky v gruzínskych strediskách: MTA.ski.

Lyžovaniu zdar a prajem pekné leto!

Fotogaléria