„Bude z toho článok?“ pýta sa parťák, keď sa lúčite. Veľmi sa nezamýšľaš a vravíš, že veľmi nie je o čom písať, veď je to len taká klasika. Neskôr sa zamyslíš a uvedomíš si, že práveže je o čom písať. O perfektných jarných podmienkach. Prelom marca a apríla v Tatrách prial zaujímavým prechodom a veľkým veciam, to však neznamená, že si aj bežný smrteľník nemôže užiť pekné dni 🙂

Perfektné jarné podmienky v Žltej lávke…

V piatkové doobedie pozeráte počasie a rozhodujete sa, že si beriete v pondelok dovolenku. Má byť ukážkovo a bez oblakov. O to viac sa škrabete v pondelok ráno za uchom, keď je vonku hustá vysoká oblačnosť. Predchádzajúce dva dni boli v tieni mrazivé a pre Tatry trochu aj tragické. Obávate sa, že bude príliš tvrdo, ak nezasvieti slnko.

Chvíľu len tak sedíte, prežúvate situáciu, hodnotíte počasie a rozhodujete sa, že pôjdete, a ak bude fakt tvrdo, tak len vyjdete bez lyží hore. Veľmi sa ti do toho nechce, predstava ísť s lyžami na chrbte na Hrebienok a potom nič nezlyžovať ti príde frustrujúca. Dokonca aj lanovka, ktorou nikdy, nikdy, nikdy nechodíš, a teraz by si po aktívnom víkende možno aj šla, je mimo prevádzky. A tak pobalíte veci a kráčate hore.

V nízkych teniskách sa ti napodiv vykračuje výborne, ani si váhu lyží a diamiru nejako neuvedomuješ. Až do chvíle, kým sa neprezuješ do lyžiarok. Hneď za Hrebienkom sa ešte dá šlapať na lyžiach a aj zlyžovať (k 27. 3. 2017, dňa 2. 4. 2017 to už nebolo aktuálne). Pomaly šlapete. Celkom pokoj, oproti víkendu ľudí málo a ešte menej, keďže z lanovky nikoho nevypľulo.

Sneh je mäkký. Sem tam sa objaví aj nejaký slnečný lúč, avšak sneh je sám o sebe aj bez neho mäkký a mokrý. Vo Veľkej Studenej doline prechádzate cez most, vylovíte z potoka odfúknutú desaťeurovku a vyjdete sutinovým kužeľom, ktorý je pod snehom. Nazeráte do Sedla za Prostredným. Pár minút zvažujete, či sa do neho nevydáte, ale rýchlo si to rozmyslíte, keď vidíte vypadnutý splaz v dolnej časti.

Vysneženým kužeľom hore

Vysneženým kužeľom hore

Mraštíte čelo, zdola neviete odhadnúť odkiaľ vypadol a trochu sa obávate, či aj Žltá lávka (2310 m) nebude vypadnutá. Ale povzbudzujete sa, že ak nič tak kúsok vedľa je Priečne sedlo, a ak by bolo fakt zle, tak môžete obísť celú dolinu a skončiť v Závrate. Ani jednu z týchto dvoch najklasickejších trás si zatiaľ nelyžovala.

Zostúpite pár metrov nižšie, a idete do Streleckých polí. Pomaly stúpate, je teplo, slnko svieti cez oblaky. Konečne sa dostávate na začiatok žľabu. Horolezec robí stopu a len počuješ, ako si vraví, že ešte dve otočky a dáte lyže na batoh. Ibaže v okamihu keď to dopovie, tak sa sneh zrazu zlepší, prestávajú sa mu podšmykovať lyže na jemnom firne a dá sa ísť stále vyššie a vyššie bez problémov na lyžiach.

Tebe sa ide tiež dobre. Nakoniec však naozaj príde ten moment, keď treba dať lyže na batoh. Ako si tak vykračujete, počasie sa zhoršuje. Zrazu odnikiaľ príde vietor, hneď na to sa zatiahne a začne snežiť. Mračíš sa a vidíš aj na horolezcovi, že sa mu to nie celkom páči. Ak sa ochladí a urobí sa kôra, tak sa opäť natrápite. To isté sa vám stalo v centrále Vysokej.

S obavami sa pozeráš na oblohu a hodnotíš, ako veľmi sa ochladilo, či to bude mať dopad pre sneh. Sneží asi pár minút, keď to zrazu utíchne. Dostávate sa stále vyššie, horolezec ti robí perfektnú stopu, tebe to však nejde tak od ruky ako jemu, tak si kroky počítaš a v pravidelných intervaloch oddychuješ, až sa vám podarí vyjsť do sedla. V sedle prefukuje, tak si len dávate fotku a zvyšné úkony robíte o dva kroky nižšie, aby ste sa ochránili pred vetrom.

Začíatok zjazdu

Príliš dlho sa tam nezdržiavate a nasleduje perfektná lyžovačka. Začiatok jemne strmší, potom jedna veľká skala uprostred žľabu, ktorú ty obchádzaš sprava a horolezec zľava a potom už len úžasná lyžovačka na krásnom firne. Nikde nikoho, len si užívate zjazd. Púšťaš si to tak, ako v Tatrách už dávno nie, krásne oblúky. Žľab však čochvíľa končí a vy vbiehate do Streleckých polí. Tam si na jednej veľkej skalnej terase dávate desiatu a užívate si slniečko, ktoré opäť svieti. Potom zjazd dole.

Horolezca netreba veľa presviedčať, aby ste traverzovali, potom pár metrov preniesli lyže a dole sa spustili kužeľom, ktorým ste vyšli a ktorý vybieha zo Sedla za Prostredným. Tam si v slabom sklone na neporušenom snehu užívate oblúky v plnom rozsahu. Potom sa trochu povyhýbaš kosodrevine, preletíš cez tri skoky a krásnym saltom, ktoré si nacvičila za pochodu, pristávaš pred trojicou skialpinistov na turistickom chodníku.

Horolezec k tebe doletí, pozbiera ti lyže, uisťuje sa, či si v poriadku. Trochu ťa pobolieva koleno, ale keď sa po chvíli otrasieš, tak sa rýchlo opäť obúvaš do lyží a dolyžuješ cez Húpačky až tesne k Hrebienku, kde sa prezúvaš do tenisiek a s ľahkými nohami zostúpiš do civilizácie.

…a o nič horšie v Huncovskom žľabe

Pár dní na to, ešte si ani nestihla zregenerovať po uplynulom predĺženom víkende, prichádzaš s návrhom ísť do Huncovského žľabu. Na začiatku minulej sezóny ste ho nevyšli celý, keďže deň bol nejaký krátky a predtým ste sa zdržali v Kartáriku. Potom sa sezóna rozbehla a vám sa už nechcelo šlapať po zjazdovke. Kto by už len chodil na zjazdovku uprostred sezóny, keď boli dokonca vysnežené aj nástupy?

Ale teraz nástupy zmizli a tebe sa fakt nechce hodinu-dve nosiť lyže a tak zdola zažmúriš na poloroztopenú zjazdovku, na ktorej sa zubami-nechtami drží posledný sneh. Smerom hore sa vám podarí súvisle po pásiku snehu prejsť až na Skalnaté, kde stretávate čakajúceho parťáka, keďže sa Vám ráno nepodarilo dôjsť do Tatranskej Lomnice na dohodnutý čas.

Skalnatá dolinka

Automaticky sa k vám pripája a celý nabudený nahadzuje tempo. Ty by si najradšej šla trištvrte rýchlosti z jeho, ale našťastie spomaľuje a ty potom plus-mínus držíš krok a prechádzaš pekným traverzom Skalnatou dolinkou. Traverzy cez celú dolinu alebo celý kopec neobľubuješ (dodnes máš nočné mory zo Žiarskej doliny), ale keď nastavíš jednu pätu vyššie a druhú nižšie, tak je to celkom znesiteľné. Dolinka je krátka a o chvíľu sa ocitáte pod žľabom.

Žľab sa na vás usmieva v celej svojej kráse, vyzerá byť dobre vysnežený. Urobíte pár otočiek na lyžiach, potom chlapi zhodnotia, že sa šmýka a je čas na mačky. Nahodíte mačky, lyže na batohy a pomaly sa vydávate hore. Prekvapuje vás, že tu nik nie je. Predsa len ste si ráno dávali načas a ani si nedúfala, že tu budete sami. Nie ako oproti Kartárik, ktorý je ako zjazdovka. Dobre pre vás. To máš rada.

Pomaly kráčate, horolezec sa sem tam prepadne do snehu viac akoby chcel a v šortkách sa snaží nenaberať sneh do lyžiarok. Celkom sa mu to darí. Žľab ti príde celkom milý a smerom hore aj krátky. Keď sa dostanete na rebierko, tak sa nápadne rozširuje a pokladá. Výstup prebehne celkom rýchlo. V niektorých častiach, najmä v hornej, by si privítala aj viac snehu. Pod snehom sa kde-tu skrývajú kamene. Uvažuješ, či to tvoja sklznica prežije.

Medzi skalou a prevejom

Hore na vás čaká bufet, čaj, koláčik, ale iba vtedy ak ti ho niekto donesie 😀 Tebe ho doniesli, tak si sedíš na kameni a uvažuješ, ako zídeš vrch a tie užšie miesta v spodnej časti. Ale nakoniec to nebolo také zlé. V hornej časti pomedzi kamene sa ti podarilo urobiť aj pár otočiek, potom krásny, celkom jednoduchý zjazd položenou časťou žľabu, prechod medzi skalou a prevejom a najmä zúženie. Pre teba málo miesta, tak to šuchneš a potom si to púšťaš ďalej až do vyústenia žľabu. Ani horolezec s parťákom neváhali. Cestou sa zrazíš s nejakým voľnepoloženým kameňom.

Nakoniec konštatujete, že by žľab mohol byť trikrát dlhší, ale pochvaľujete si výborné podmienky. Horolezcovi sa páčili viac tieto, tebe viac v Žltej lávke, ale tá pre teba sama o sebe bola veľmi očarujúca. Každopádne skvelý sneh, pohoda.

Na Skalnatom dávate chvíľku pauzu na slniečku a potom vás čaká zložitejšia časť, spustiť sa po rozbombardovanej zjazdovke plnej bubnov. Konštatuješ, že toto je pre nohy ťažšie než lyžovať žľabíky v Tatrách. Od Štartu dole však všetkou svojou mocou pôsobí slnko a chtiac – nechtiac roztápa sneh priamo pred očami. Chytáš ďalší kameň a keď máš v jednom úseku urobiť dva kroky po blate, tak odmietaš s tým, že si prišla lyžovať a nie brodiť sa blatom. Po chvíľkovom boji túto neprekonateľnú prekážku prekonáš a spúšťaš sa posledné metre dole. A poobede ideš ešte na bicykel…

Deny alias Žena na lane

P.S. Ďurimu ďakujem za otázku.

Možno ťa zaujme:

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?