Južnou stenou na ikonický Kalbling
Teplé počasie nás za lezením vie vyhnať pekne vysoko. Keď sme sa v lete 2024 nachádzali v blízkosti štajerského pohoria Gesäuse, Kalbling sa jednoducho nedal vynechať. V lokalite som už kedysi dávno liezol a spomienky mám odtiaľ parádne. Poďme si overiť, či to nie je len spomienkový optimizmus.
Po návšteve blízkej oblasti Kampenmauer sme zamiešali karty a pomenili lezecké dvojky. Na Kalblingu mám za spolulezca Kalfa, ktorý má lezecké maximum minimálne o stupeň vyššie ako je maximálka vyhliadnutej cesty a zároveň moje osobné maximum. Bez parťáka, ktorý s prehľadom zvládne takú obtiažnosť, by som do viacdĺžkovej cesty na mojom limite nenaliezol. Takže Kalfovi ďakujem za zážitok z prelezenia.
Lokalita
Výrazný skalnatý kopec Kalbling (2196 mnm, niekedy sa uvádza aj pod názvom Admonter Kalbling, ) sa nachádza neďaleko rakúskeho mesta Admont, turistického srdca národného parku Gesäuse. Park leží takmer v strede Rakúska, v západnej časti spolkovej krajiny Štajersko. Kalbling je súčasťou pohoria Admonter-Reichenstein Gruppe s najvyšším vrcholom Admonter Reichenstein (2251 mnm).

Príprava
Lezecká cesta Linke Südwand (7+ UIAA) má podľa sprievodcu atraktívnosť ohodnotenú 4,5 hviezdičkami z piatich možných. Ja by som jej dal 4 hviezdičky. Pochádza z roku 1983 a ponúka aj ľahší variant prelezenia najťažšej dĺžky. Materiál skaly je vápenec. Cesta je dlhá 200 metrov, má 8 dĺžok, z čoho tri dĺžky sú v obtiažnosti 7- UIAA a viac. Na kopec Kalbling sa lezie v skalných stenách s orientáciou od západu po juh.
Topo nájdeš v tlačenom sprievodcovi (viď reprofoto v galérii ku článku). Online sprievodca sa dá nájsť napríklad na webe The Crag, prehľadný fotonákres sme objavili tu.
Príjazd a prístup
Z Bratislavy je do dedinky Dittmannsdorf bei Trieben tri a pol hodiny jazdy autom a prejdeš 270 kilometrov. Z dediny pôjdeš smerom na mesto Admont, po pár kilometroch odbočíš doprava k malému lyžiarskemu stredisku Kaiserau, pod ktorým sa nachádza veľké platené parkovisko. Pred pár rokmi sme stanovali hneď vedľa parkoviska, ktoré vtedy ešte bolo free. Dnes by som som tu už nedovolil rozložiť stan, doba je rýchla a všetko sa mení. Snáď k lepšiemu.

Východiskovým bodom je chata Oberst-Klinke-Hütte. Od parkoviska je to na chatu pešo cca 1,5 hodiny, trasa má 3,5 kilometra a stúpa mierne do kopca. Alebo si zaplatíš za výjazd autom až k chate. Túto možnosť využívame aj my. Na parkovisku ja parkomat, v ktorom všetko vybavíš. Na chate sa dá aj prespať, v jej okolí by si v aute nemal spať, ale podľa našej skúsenosti sa dá na chate dohodnúť. Od chaty je to k nástupu do cesty 40 minút svižne do kopca po turistickej značke.
Svoj cieľ máš jasne viditeľný už od chaty. Popod výraznú južnú stenu traverzuješ sprava doľava. Asi 30 metrov pred koncom traverzu zídeš z turistickej značky. Odbočka nie je značená. Pred sebou budeš mať položený skalnato-trávnatý terén, ktorý sa končí v južnej stene Kalblingu.
V trávnatom svahu sa občas sa dajú nájsť aj istenia. Nevedeli sme o nich, tak sme liezli sólo a trvalo to ďalších 40 minút. Nástup pod stenu nebol úplne zadarmo, miestami lezenie v nižšom stupni. Nechceli sme sa zdržiavať istením, ale teda pády by neboli pekné. Ak by ešte žil Pit Schubert (zomrel 28. februára 2024), horko by zaplakal, ak nie rovno skolaboval.

Lezenie
Pod stenu prídeš pravdepodobne v rovnakom bode ako my – k čitateľnému začiatku vedlajšej cesty Südverschneidung (6+ UIAA), kde je k dispozícii malá rovinka na nahodenie sa do lezeckého režimu. Kamaráti nastupujú do ľahšej cesty, my pokračujeme ešte o kúsok ďalej.
Začiatok Linke Südwand je o 25 metrov vpravo, nevidno ho. Podľa sprievodcu by mal byť dostupný ešte chodeckým terénom. My síce ešte išli v topánkach, ale už sme sa istili. Určite nejde o chodecký terén, najmä v expozícii, v akej sa nachádza. S troškou šťastia by si sa vedel dokotúľať až ku chate.

Začiatok lezeckej cesty nemá označenie na skale. V okolí by nemala byť iná cesta, tak by si sa mal trafiť. Prvá dĺžka vychádza na mňa, 25 metrov za 5- UIAA, ale zato v rozbitom a nejasnom teréne. Tri istenia na 25 metrov nie je úplne športový komfort.
Druhá dĺžka (7 UIAA) sa začína malým previsom, delikátne technické lezenie. Popod ďalší previs traverzom doprava. Aj v tejto dĺžke sú dlhšie odlezy. V traverze to nie je ani pre druholezca príjemné.
Tretia kľúčová dĺžka (7+ UIAA) je platňové lezenie po malých lištách a stupoch, táto je už lepšie odistená. Štvrtá ľahšia dĺžka vedie rozbitým hrebeňom. Piata dĺžka (6+ UIAA) sa začína v kolmej stienke, po ktorej prechádza do miestami aj trávnatého a pomerne ťažkého kúta, kde je opäť menej fixných istení.

Šiesta dĺžka sa začína v stienke pod previsom, ktorý obliezaš zľava, chvíľu rozbitým kútom, neskôr po hrebienku. Nasleduje krátka 15-metrová dĺžka vhĺbením za 4+ UIAA, na konci ktorej sa nachádza vrcholová kniha. Záverečná 8. dĺžka je parádne lezenie po hrane, z ktorej vyliezaš cez malý previs. Úplne na záver ťa čaká lezenie v položenej platni.
Cesta je odistená nitmi, občas nájdeš aj hodiny, odporúčam mať aj vlastné istiace pomôcky. Lano si vezmi dvojité 60-metrové a minimálne 11 expresiek. Helma je samozrejmosť. Obtiažnosť podľa sprievodcu (7+ UIAA) sedí. Kvalita skaly kolíše od výbornej až po rozbitú. Štandovacie istenia sú vždy dve, niekedy spojené, inokedy nespojené.
Podľa tlačeného sprievodcu trvá presun od chaty po nástup do cesty 50 minút, zostup hodinu. V našom prípade trval celkový nástup 1:20 h, čas zostupu sedel podľa sprievodcu. Čas lezenia by podľa sprievodcu mal byť 4 hodiny, my cestu preliezame za 5:30 h.

Zostup
Cesta sa končí na hrebeni. Od konca cesty pokračuješ asi sto metrov k viditeľnému vrcholovému krížu. Od neho zídeš na chatu po turistickej značke. Cestou prejdeš popod nástup do cesty. My sme si tu nechali veľké batohy, ktoré cestou späť berieme.