Genius loci kláštora Katarínka

Ruiny starobylého kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej (odtiaľ názov Katarínka) sa nachádzajú na západnom Slovensku v lesoch pohoria Malé Karpaty, 20 kilometrov severne od Trnavy, neďaleko obcí Dechtice (do ktorej katastra kláštor patrí) a Naháč.

Dejiny lokality sa začínajú v prvej tretine 15. storočia. Vtedy tu bola archeologickým prieskumom dokázaná existencia gotickej kaplnky. V roku 1618 vydal gróf Krištof Erdődy zakladaciu listinu pre kláštor františkánov. Kláštor je opustený od roku 1788 a odvtedy chátral.

Aktuálne sa o záchranu objektu stará Občianske združenie Katarínka. Združenie organizuje už desiatky rokov letné mládežnícke tábory. V roku 2017 sa podarilo sprístupniť vyhliadkovú vežu pre verejnosť. Raz za čas sa tak dá na vežu kostola dostať, treba sledovať stránky združenia.

Prístup

Ku kláštoru sa najrýchlejšie dostaneš z parkoviska Nové hory (navigačné aplikácie ho poznajú pod názvom „Katarínka – parkovisko“). Vedie k nemu nespevnená odbočka z cesty medzi Naháčom a Dechticami. Z parkoviska Nové hory je to už len 1,5 km a 30 minút pešo po žltej značke. Podľa informácií na webe Katarínky je však cesta k parkovisku od konca mája 2025 uzavretá.

Ostávajú teda dlhšie turistické varianty: modrá značka z obce Naháč s miernym stúpaním (2,6 km a 50 minút). O niečo dlhšia, ale vhodná aj pre kočík, je trasa po žltej značke z Dechtíc. Prístup po modrej značke od Dobrej vody trvá poldruha hodiny.

Naša trasa

V jeden skorý jarný deň som naplánoval okruh zahŕňajúci okrem Katarínky aj návštevu novej útulne Jozefa Maka. Aj jarný les plný medvedieho cesnaku mal svoje čaro. Východiskovým bodom bolo parkovisko Prekážka neďaleko obce Horná Krupá. Ak chceš, môžeš ísť autom ešte kúsok až po zákaz vjazdu (rampa). Je tam pár miest na parkovanie (nadmorská výška 250 mnm).

Od parkoviska ideme lesnou asfaltkou po žltej značke, obklopení hustým lesom. Mierne stúpame, po ľavej strane sú malé meandre Krúpskeho potoka. Po pravej aj ľavej strane cesty je vidno hlboký zárez a nižšie smerom v dráhe potoka sú v teréne veľké betónové kocky. Počas druhej svetovej vojny ich tam umiestnilo nemecké vojsko v nádeji, že spomalia postup nepriateľa.

Miernym stúpaním sa dostávame ku aleji gaštanov. Vľavo sú vidieť pozostatky násypov a zárezov niekdajšej lesnej železničky, ktorú postavili začiatkom 20. storočia na prepravu dreva a spájala Smolenice s Dobrou Vodou. Pri neďalekom rybníku (Rybníček) železnička prechádzala krížom cez cestu. Vedľa Rybníčka je vykosený anglický trávnik, za ktorý by sa ani Wimbledon nemusel hanbiť. Vysoká zver tu robí krásne miesto na posedenie. Pred rybníkom je prameň, v ktorom sa dá občerstviť.

Pokračujeme asfaltkou k rázcestiu Horáreň Cerová, kde dnes už nie je nič, ale kúsok za rázcestím sa nachádza veľký moderný areál – zrejme zrekonštruovaný statok – ohradený kamenným múrom. Schválne sa ideme prejsť až k nemu, po oboch stranách sú oplotené ovocné sady. Skutočne krásne miestečko na relax. Komu patrí a na čo areál slúži, som sa nedopátral. Ale je teda riadne veľký.

Na rázcestí Horáreň Cerová opúšťame žltú turistickú značku, odbočujeme doprava na modrú značku. Tá nás za 10 minút privádza k útulni Jozefa Maka (415 mnm). Útulňa stojí asi 30 metrov pod turistickou značkou a ďalších 30 metrov od útulne je aj suchý záchod. Pred útulňou je ohnisko na opekanie. Útulňa bola postavená v roku 2023 a zdá sa, že je dosť využívaná. Každopádne je vo výbornom stave.

Pred útulňou dopĺňame energiu občerstvením. Od útulne je to 300 metrov k turistickému rázcestníku Mihalinová na križovatke s červenou značkou. Tam sa otáčame a ideme smerom ku kláštoru po zelenom turistickom chodníku – náučný chodník Katarínka. Za hodinu a pol prichádzame ku kláštoru, resp. ešte predtým k obnovenému úseku lesnej železničky. Aktuálne má dĺžku asi 500 metrov.

Kláštor Katarínka je magické miesto na lúke uprostred malokarpatských lesov. Zrúcanine dominuje zrekonštruovaná kostolná veža. Najmä cez víkendy je Katarínka častým cieľom návštevníkov zo širokého okolia. V strede týždňa sme tu sami. V areáli sa nachádzajú informačné tabule o histórii a súčasnosti kláštora. V časoch najväčšej slávy bol kláštor až nepredstaviteľne veľký. Vychutnávame si atmosféru miesta s naozaj silným genius loci.

Od kláštora ideme chvíľu po modrej značke smerom do obce Naháč. Z Naháča by sme museli ísť po asfaltke, tak sa rozhodujeme ísť popri poliach. Nebol to úplne najlepší nápad, ale ani po asfaltke by to nebola výhra. Dávame ešte rýchle posedenie pri poľovníckej chate v doline pod starým kameňolomom Plešivica, pri bezmennom prítoku Dubovského potoka. Lúky a polia nás vykopnú na asfalte skoro pred autom.

Náš celkový čas je vo veľmi pohodovom tempe približne 5 a pol hodiny a prešli sme 15 kilometrov s prevýšením 330 metrov. Spokojnosť. Ale je to Slovensko krásne!

Fotogaléria