Ráno je totožné s predchádzajúcim ránom, len celý proces prebieha rýchlejšie a zohratejšie. Spod skaly z tepla spacáku vychádzaš s prvými slnečnými lúčmi a po raňajkách a rýchlom nastrojení mierite pod stenu Kežmarského štítu. Z bivaku v Skalnatej doline to je vážne kúsok. Zatiaľ to vyzerá na pekný slnečný deň, ale parťák veští z predpovede, že sa má zatiahnuť. To sa však dozvedáš až cestou pod stenu a ešte netušíš, ako veľmi oľutuješ, že si si nezobrala o pár vrstiev naviac (hlavne obľúbenú páperku).
▬ Napísala: Deny

Pod stenou je ešte tieň. Kým horolezec nalieza do cesty Pravé vhĺbenie (V), ty sa posúvaš o pár metrov ďalej, aby si aspoň na pár chvíľ využila slnečné lúče. Nestíhaš sa tam dlho ohriať a horolezec vybieha prvú dĺžku. Ľahkým terénom dávate i druhú. Až na konci tretej dĺžky prichádza ťažší úsek, ktorý nasleduje po prekonaní trávičiek. Tri dĺžky a zatiaľ ste tomu lezeniu veľa nedali a ani pohľad oproti do Lomnického sedla neukazuje, žeby ste sa nejako pohli od zeme. Začína ťa premáhať tušenie, že to bude ešte dlhý deň.

Do steny začínajú prichádzať oblaky a tebe začína byť zima. A to už máš na sebe všetko. Len smutne myslíš na svoju páperku oddychujúcu v bivaku. Kšeftuješ s horolezcom výmenu oblečenia, avšak svojej vesty sa nechce vzdať. Si sklamaná, zatiaľ to však berieš s humorom a nakoniec sa nad tvojou existenciou zľutuje parťák a ponúka ti svoju bundu, ktorá ti pravdepodobne zachraňuje život.

Tvoj tepelný komfort sa mierne zvyšuje a môžeš pokračovať v lezení štvrtej a piatej dĺžky, ktoré sa konečne začínajú podobať na lezenie. A je to veľmi pekné a príjemné lezenie. V hornej časti piatej dĺžky je pôsobivá platnička, ktorá na pohľad pôsobí ťažšie, než v skutočnosti je. Štandujete pod obrovskou trávnatou policou, kde si vieš živo predstaviť nejaký piknik. A aj parťák. Piknik však zostáva len vo vašich hlavách, stojíte tesne pod policou a sledujete ako horolezec odlieza.

Pravdepodobne i nedostatok tekutín spôsobuje, že ti začína byť celkom chladno. Zatiaľ však stále vykukne aspoň nejaký slnečný lúč, ktorý spôsobí, že nemrzneš. O tepelnom pohodlí však hovoriť nemôžeš.

Počujete, že horolezec dokonca zabíja skobu. Nalieza, vracia sa… Medzitým začínaš úplne mrznúť.

Šiesta dĺžka začína traverzom v trávičkách a potom sa opäť vraciate na skaly. Dĺžka sa ti zdá krátka, ale trávnaté police klamú telom. Začína vykúkať slnko. Horolezec sa dostáva do kúta, kde ho po očku sleduješ. Keď do kúta v siedmej dĺžke naliezaš ty, skutočne prichádza slnko a vďaka jednému kroku vo veľmi mierne previsnutom kúte sa stihneš i zľahka zohriať. Kút je však veľmi pekný a ide asi o najťažší úsek, ktorý ste v tejto ceste zatiaľ absolvovali.

Horolezcovi dochádza lano, takže zaštanduje v príšernej časti kúta. Stojí sa v ňom hrozne. Ty si vyberáš krivé miesto vľavo a parťáka na pravej strane výrazne obmedzuje stena, vďaka ktorej sa nevie ani vystrieť. Ty istíš a spoločne trpíte na štande dlhú chvíľu. Horolezec vylezie popri kúte a potom sa nevie rozhodnúť kadiaľ liezť. Počujete, že dokonca zabíja skobu. Nalieza, vracia sa… Medzitým začínaš úplne mrznúť. Slnko, ktoré svietilo, je už asi navždy preč. Horolezec to nakoniec vzdá, zaštanduje na ďalšej trávnatej polici a konečne vás doberie. Aspoň nejaká úľava.

Kút s platňami, ktorý máte nad hlavami a z ktorého sa horolezec vrátil, pôsobí zľahka klaustrofobicky. Príde ti priam nereálny. Horolezec rieši dilemu kadiaľ ísť. Možnosti sú dve, kútom alebo štrbinou. Asi vidí tvoje zmrznuté nohy a túžbu vypadnúť, takže nakoniec vyberá štrbinu vľavo, za ktorou má nasledovať ľahší terén.

Kým istíš, nevieš sa rozhodnúť, či to bol dobrý nápad. Štrbina horolezca pomerne dlho trápi. Parťák horolezcovi radí, nech tú časť vynechá a pokračuje ďalej (:D). Nohy na trenie a slabé ruky sa horolezcovi nepozdávajú. Nakoniec to konečne prelezie. Kým horolezec pokračuje ľahším terénom, nízka teplota trápi tvoje telo.

Naliezaš do deviatej dĺžky, kde ťa na tvoju žiadosť horolezec doberie ako sa najviac dá. Štrbina sa ti veľmi nepozdáva, ale odpozerala si, kadiaľ liezol horolezec aj kadiaľ liezol parťák, takže si vyberáš kombináciu oboch a prekonáš úsek s ľahkosťou. Pri doleze deviatej dĺžky ľahším terénom s miernym traverzom ti však už začína vadiť všetko. Keď ťa doberá priveľmi, keď ťa doberá málo, ľadové končatiny, nedostatok tepla, jedla, vody a padá na teba vyčerpanie.

Si síce rada, že ste sa dostali do ľahšieho terénu, stále však nie je koniec a najradšej by si plynulo pokračovala ďalej. Istíte sa však ďalej a o súbežnom lezení sa nedá hovoriť. Nasleduje desiata trojková dĺžka a polovičná jedenásta, ktorá končí pri výleze z Birkenmajerovej rampy. Kežmarák ti nič nedáva zadarmo. Už druhýkrát ťa potrápil.

Nad rampou obúvate topánky. Zabúdaš na hlad, keďže sa potrebuješ hýbať a rozprúdiť krv v končatinách. Hoci horolezec aj parťák by si už radi oddýchli, nezdržujete sa a mierite hore. Hore ste bez výhľadov a pri pohľade na čas (15:30) nemáte ani priaznivé výhľady, že do civilizácie dôjdete po svetle. Dávate však krátky oddych a jedlo.

V diaľke sledujete horolezcov utekajúcich na poslednú lanovku. Problémy pozemšťanov sa vás netýkajú.

Pri schádzaní do Huncovského žľabu sa konečne po dlhých hodinách zahrievaš a vraciaš parťákovi bundu. Zostup Huncovským žľabom ide plynule a len v diaľke sledujete horolezcov utekajúcich na poslednú lanovku. Problémy pozemšťanov sa vás netýkajú. Vás čaká ešte balenie vecí z bivaku a jedno pivo na povzbudenie. Pivo padá (viď úvodné foto), veci sa balia a nasleduje zostup.

Tvoje nohy so zostupom nesúhlasia už od Huncovského žľabu. Cestou od Skalnatého plesa dávate pravidelné pauzy vo chvíľach, keď cítiš, že sa ti nohy úplne rozpadnú. Nad Čučoriedkami si v takej kríze, že ti horolezec ponúka odnos batohu. Odnos teba. Odnos čohokoľvek, len aby sa ti šlo aspoň trochu lepšie. Na to si príliš hrdá a ani ti vlastne nemá čo zobrať, takže tieto skvelé ponuky odmietaš. Pri ceste dole to však spomenie ešte minimálne stokrát a tebe nezostáva nič iné len sa pousmiať cez slzy. Na Štart prichádzate za tmy.

Vyberáte čelovky. Ty samozrejme žiadnu nemáš, ale dve čelovky na tri osoby je ten správny počet. Terén sa jemne pokladá a zrazu ti povrch zjazdovky príde mäkkučký ako nikdy. Posledné úseky po zjazdovke počujete v diaľke ručať jelene a k smrti ťa vydesia svetielkujúce oči pasúcich sa sŕn. Dobojujete to však bez straty na životoch.

Horolezec: Kežmarský štít, Pravé vhĺbenie (V): Nástup do skál podľa slovného opisu je po rebre z ľavej strany od vhĺbenia a podľa nákresu z pravej strany. Každopádne terén okolo vhĺbenia je trojkového charakteru. Úvodné dĺžky sú ľahšie, neskôr sa terén začína pristrmovať. V komínoch v hornej polovici steny sa objavuje kvapkajúca voda aj po suchých dňoch, ale nič problémové. V ceste je možné nájsť skoby rôzneho veku. Zakladanie istenia je bezproblémové, zídu sa friendy a vklínence všetkých veľkostí. Jednotlivé dĺžky vedú v relatívne pevnej skale, len občas sa vyskytne voľný kameň.

Ona (žena na lane) nezodpovedá za presnosť údajov. Myšlienky iba vyjadrujú horu pocitov nahrnutých počas získavania nových skúseností. On (horolezec) posúva a dopĺňa reálne informácie.
Deny a Matúš


Možno ťa zaujme

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?