Prvé lezenie v Karavankách

V Karavankách som až do posledného leta ešte neliezol, a presne viem prečo. Sú tam totiž dlhšie nástupy. Ale raz aj na tieto hory muselo prísť. Námaha je vyvážená dokonalým horským prostredím, kopce siahajú od nevidím do nevidím. Každé oko milovníka hôr tu vyroní slzičku šťastia.

Lokalita

Karavanky (nem. Karawanken, slovin. Karavanke) sú pohorie, ktoré spoločne so Savinjskými Alpami tvoria prirodzenú, 120 km dlhú hranicu medzi Rakúskom a Slovinskom. Ide o jeden z najdlhších súvislých hrebeňov v celých Alpách. Najvyšším vrchom je Stol (Hochstuhl, 2236 m). Pohorie je rozdelené na 3 skupiny – Westkarawanken, Mittelkarawanken a Ostkarawanken, ktorému dominuje výrazný vrchol Koschutnik Turm.

Príprava

Lezecká cesta Neue Nordwand Jubiläumsweg 150 má na Bergsteigene v atraktívnosti 4 hviezdy z piatich možných, od jedného hodnotiteľa. Ja jej tiež dávam 4 hviezdy. Začiatok cesty sa nachádza v nadmorskej výške 1700 m, má 280 lezeckých metrov a celkovú obtiažnosť 6+ UIAA. Zo siedmich dĺžok sú tri dĺžky sú v obtiažnosti 6 a 6+ UIAA. Všetky ťažšie dĺžky sa dajú preliezť technicky, ak by bol problém preliezť ich čistým spôsobom.

Vápencová stena je severne orientovaná – ideálna lezecká voľba na horúce letné dni. Línia pochádza z roku 1959, v roku 2022 bola preistená zospodu. Po vylezení steny vystúpaš ľahkým terénom na vyrchol Klagenfurter Spitze (2102 m). Topo nájdeš na Bergsteigene.

Príjazd

Do dediny Feistritz im Rosental kúsok za Klagenfurtom je z Bratislavy 4 a pol hodiny jazdy v aute a prejdeš 380 kilometrov. Z Feistritz im Rosental pôjdeš smerom na juh k lesnému parkovisku (poloha na mape) v doline Bärental. Je tu asi 50 miest. Z parkoviska, ktoré leží v nadmorskej výške 1152 m, pokračuješ po lesnej ceste a turistickej červenej značke, ktorá vedie na chatu Klagenfurter Hütte.

Obtiažnosť sedí. Kvalita skaly je premenlivá. Štandy sú ukážkové.

V jednej zo zákrut pri stúpaní na chatu (približne v 1500 m), pri smerovníku k začiatku ferraty Hochstuhl, odboč vpravo, do doliny s názvom Hochstuhlkar. Pokračuj dolinou, chodník nie je úplne jasný, ideš vlastne suťoviskom, ktoré je po zime vždy iné. Po pravej strane je dlhý skalný hrebeň. Klagenfurter Spitze je ďalej v doline, ako by si ho čakal. Ideálne, keď ho identifikuješ podľa mapy.

Od chodníka sa oddelíš priamo pod vrcholom a suťoviskom vystúpaš pod skaly. Cesta Neue Nordwand Jubiläumsweg 150 sa začína vpravo od najnižšieho bodu steny a nie je označená na skale. Pri našej návšteve tam však bola kamenná mohyla. Viac vpravo sa nachádza ešte jedna ľahšia cesta s názvom Kaminreihe (4 UIAA). Podľa sprievodcu trvá nástup hodinu a pol. Náš čas nástupu bol 2:15 h.

Lezenie

Prvá dĺžka je zahrievacích 45 metrov za 5- UIAA. Začínaš v krátkom komíne, potom stienkami k štandu. Druhá dĺžka vedie v položenom skalnom teréne (3 UIAA), miestami je to aj choďák.

Tretia dĺžka je kľúčová (6+ UIAA). Ťažších je asi 7 metrov lezenia v strede dĺžky. Problém je preliezť cez krátke bruško do platní s puklinou. Štvrtá dĺžka je opäť ľahšia (3 UIAA), preliezaš kratšie stienky. Bacha na uvoľnené kamene. Piata 45-metrová dĺžka za 4+ má obdobný charakter.

Šiesta dĺžka sa začína výrazným traverzom doľava, potom nalezieš do komína. Komínom k štandu, poctivé šestkové lezenie. Siedma dĺžka je parádna vzdušná rozlúčka so stenou. V závere vylezieš do rozbitého ľahšieho terénu. Od posledného štandu je to ešte 15 minút ľahkým, ale lokrovým terénom na vrchol, tak dávaj bacha.

Cesta je dobre športovo odistená, netreba mať vlastné istiace pomôcky. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. K tomu minimálne 12 expresiek a rozhodne si zober aj šlingne na predĺženie istenia. Obtiažnosť sedí. Kvalita skaly je premenlivá. Štandy sú ukážkové, vytvorené z dvoch istiacich bodov spojených reťazou. Každý štand má aj kruh na zlaňovanie. V ceste sú použité len expanzné nity.

Zostup

Z vrcholu pôjdeš chvíľu po hrebeni smerom na východ/juhovýchod na slovinskú stranu po chodníku označenom kamennými mohylami. Pozri moju Stravu. Čím nižšie ideš, tým je chodník zreteľnejší. Keď sa napojíš na turistický značený chodník, pokračuj po ňom na severovýchod cez sedlo Belščica/Bielschitzasattel (1840 m) ku chate Klagenfurter Hütte. Od chaty už na parkovisko vedie jasná cesta.

Podľa sprievodcu má nástup trvať 1:30 h, 4 h lezenie a zostup 2:30 h. Celkový čas lezenia aj s nástupom a zostupom je 8 hodín. Nám sa to celé darí absolovať za 10 hodín, aj so zostupovým pivom na chate.

Alternatívny zostup vedie je po západnom hrebeni na rakúsku stranu. Z vrcholu Klagenfurter Spitze zostúpiš na západ cez Marthaspitze (2116 m) až do Hochstuhlscharte (2020 m). Hrebeň je dlhý približne 300 metrov, s obtiažnosťou prevažne v II. stupni, s pár úsekmi III. stupňa. Tento zostup si vyžaduje lezenie bez lana v náročnejšom teréne a dobrú orientáciu. Miestami nájdeš aj istenie. Z Hochstuhlscharte zostúpiš na sever cez žľab Johannsenrinne/Janžev žleb do doliny Hochstuhlkar. Z doliny späť na parkovisko rovnakou trasou ako pri nástupe. Zostup cez západný hrebeň je určite náročnejší, ale dotvára celkový zážitok z lezenia. Ja som ho však nešiel.

Fotogaléria