Posledný rok-dva ma už ferraty nebavili tak ako kedysi. Začal som trochu liezť s vlastným lanom a poznal, že je to rozdiel asi ako medzi sladkým likérom a poctivým destilátom. Po Königsjodleri u mňa ferraty dostávajú druhú šancu, no budem si vyberať. 

O známej ferrate v masíve Hochkönigu toho už bolo povedané, pofotené a natočené veľa – naposledy sme tu mali report s parádnym videom od Jaro Slawa. Moje dojmy a poznatky len stručne:

  • Je to fakt dlhé. Nástup 2 h, ferrata 4 h, zostup Birgkarom aspoň 3 h (normálkou o hodinu-dve viac), spolu minimálne 9 hodín. To sú optimistické časy dosiahnuteľné v optimálnych podmienkach, s dobrou kondíciou a naľahko.
  • Königsjodler nie je športová ferrata, skôr alpinistická túra. Treba si ju užiť, neponáhľať sa a vychutnať si jedinečné horské prostredie v takmer trojtisícovej výške.
  • Skoro všetky vertikálne úseky Königsjodlera sa dajú liezť pekne načisto po skale, bez ťahania sa za lano. To sa mi veľmi páčilo.
  • Ak nemáš kladku, o rúčkovanie na zhruba 15-metrovom lane natiahnutom nad jedným z mnohých klesaní sa nepokúšaj. Efektívnejšia bude obchádzka.
Chýba ti výstroj? Problém vyrieši outdoor požičovňa v Adamsporte
  • Návrat žľabom Birgkarscharte, ktorý vedie prakticky paralelne s ferratou, môže byť o držku – najmä v zlom počasí. Niečo ako Batizovská próba z Gerlachu. Treba rátať s únavou z predchádzajúceho výstupu, človek už potom nemá najistejší krok. Každý rok sa tam stane nejaká tragická nehoda.
  • Kým zostup Birgkarom bude skôr utrpenie, zostup normálkou je fotogenická túra s brutálnymi výhľadmi (dôkazy v galérii nižšie).
  • Chata Matrashaus priamo na vrchole Hochkönigu (2941 m) je zvonku škaredá, no vnútri plne funkčná. So sprchou ani pitnou vodou však nerátaj. Na víkendy je nutná platená rezervácia nocľahu.
  • Zostup normálkou je teoreticky zvládnuteľný aj v rámci jedného dňa, bez prespania na Matrashause. So záverom na čelovkách a len po horský hotel Arthurhaus. Odtiaľ si treba nejako zorganizovať prevoz ku parkovisku pod ferratou, pretože ďalšie tri hodiny šliapania už asi nedá nikto. Premáva aj autobus, no v neskorých večerných hodinách už asi nie. Taxík to istí, logistickú výhodu majú partie s dvomi autami.
  • Miestny autobusár má pochopenie pre roztržitých turistov, ktorí po dvoch kilometroch zistia, že si kľúče od auta nechali v krčme. Normálne sa s tým veľkým vozom na úzkej ceste otočil a vrátil sa s Karolom po kľúče.

Naša trasa (GPX na stiahnutie) s prespaním na chate Matrashaus a zostupom normálkou k Arthurhausu:

Video sa nepodarilo (zlyhala technika), z nahrávok boli použiteľné len fragmenty. Zostrihal som tú biedu pod jednu minútu, aspoň na dokreslenie atmosféry:

3D animácia GPX záznamu už dáva väčší zmysel:

Možno ťa zaujme

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?