Dlhšie som uvažoval nad kombináciou aktivít vo Vysokých Tatrách a tak vznikol nápad Bicyklom & Pešo. Vybral som lokalitu, kde som nikdy nebol, čo bolo ešte zaujímavejšie. Nakukli sme do Kôprovej a Tichej doliny.

Kôprová dolina

V sobotu ráno sme vyrazili smer Vysoké Tatry s tromi bicyklami na streche auta a pred 10. hodinou sme parkovali v kempe v Račkovej doline. Na túru vo Vysokých Tatrách v júni dosť neskoro, ale predpoveď počasia bola priaznivá – teplo a žiadne búrky. Z Račkovej doliny sme po cyklochodníku, ktorý kopíruje červenú turistickú značku, šliapali na Podbanské. Značenie nebolo vôbec ideálne a niekoľkokrát sme zablúdili, pretože pri rýchlejšom pohybe na bicykli sme minuli odbočky.

Kriváň z cyklochodníka smerom na Podbanské

Kriváň z cyklochodníka smerom na Podbanské (viac fotiek v galérii)

Nakoniec sme úspešne dorazili na Podbanské, ale stratili sme veľa času a náš turistický cieľ sa vzďaľoval. Pôvodne sme chceli vyjsť na Kôprovský štít. Martin má super kondíciu a nakoniec to dal, Peter a ja sme to zapichli vo Vyšnom Kôprovskom sedle. Najprv sme museli prejsť na bicykli celú Kôprovú dolinu a potiahli sme ešte kúsok na oficiálnym koncom cyklocesty, ktorý je pri Kmeťovom vodopáde.

Bicykle sme skryli do lesa na odbočke lesnej cesty do Garajovej dolinky a už len šliapali smerom hore. Kôprová dolina je veľmi dlhá a treba si vyčleniť celý deň na jej prechod, hlavne ak chcete ešte vystúpiť do nejakého sedla alebo na štít. Z Vyšného Kôprovského sedla sme sa kochali pohľadmi do Mengusovskej doliny a Hincovej dolinky s Hincovými plesami. Vpravo od nás sa vypína hrebeň Bášt, kde mali liezť naši kamaráti. V diaľke sme mohli vidieť Vysokú a Končistú.

Záver Hlinskej doliny

Záver Hlinskej doliny (viac fotiek v galérii)

Na zostupe sme sa všetci traja opäť stretli a spolu sme zišli k nášmu depu. Nasledoval rýchly a dlhý zjazd Kôprovou dolinou. Martin mal smolu a chytil defekt. Horské bicykle boli v tomto prípade lepšou voľbou ako trekové bicykle. Do kempu sme išli po štátnej ceste, lebo to bolo rýchlejšie a chceli sme stihnúť čapované pivo v kempovej reštaurácii. Stihli sme, aj keď trochu po záverečnej. Nasledovalo stavanie stanov a varenie večere. Bol to krásny deň v peknom prostredí.

Tichá dolina

V nedeľu sme logistický plán upravili a po raňajkách a zbalení stanov sme sa presunuli na parkovisko na Podbanskom, odkiaľ sme vyrazili do Tichej doliny. Tichá dolina stúpa pozvoľna a je tiež dlhá, podobne ako Kôprová dolina. Opäť sme potiahli kúsok za oficiálnym koncom cyklocesty a začali sme stúpať smerom do sedla Závory.

Chodník bol vedený povedľa Tichého potoka

Chodník bol vedený povedľa Tichého potoka (viac fotiek v galérii)

Po necelých 2 hodinách sme prišli do sedla Závory, odkiaľ bol nádherný výhľad na Temnosmrečianske plesá s Vajanského vodopádom a tiež na časť trasy prechádzajúceho dňa v Kôprovej doline.

Martin mal skutočne výbornú kondíciu a vybehol ešte do Hladkého sedla na Hladký štít. Peter a Dušan vegetovali v sedle Závory. Pri zostupe sme stretli asi autobusový zájazd Poliakov, toľko ich bolo. Kochali sme sa pohľadmi na hrebeň Červených vrchov. Zjazd Tichou dolinou nebol až taký rýchly ako Kôprovou dolinou, ale aspoň bol bez defektu. Nasledoval už len odchod domov.

Hrebeň Červených vrchov, vpravo vzadu Giewont

Hrebeň Červených vrchov, vpravo vzadu Giewont (viac fotiek v galérii)

Vysoké Tatry na bicykli bola pre nás novinka a bolo to veľmi pekné. Na ceste späť aj veľmi príjemné, pretože sme namiesto niekoľkých hodín šliapania asfaltu zbehli dolu za niekoľko desiatok minút. Tichá a Kôprová dolina nesklamali, vyzerali ako možno posledné miesto v Tatrách bez zásahu človeka. Bodaj by celé Tatry vyzerali takto, divoké a čarovné.

S Dušanovým láskavým dovolením prevzaté z jeho osobnej stránky Príroda a ľudia.

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Možno ťa zaujme:

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?