Výhľad na viacvrcholový masív Dents du Midi si musí pamätať každý, kto sa aspoň chvíľu pomotal na východnom konci Ženevského jazera. Vyšliapanie 1900 výškových metrov dá zabrať, ale stojí za to.

V spoločnosti česko-taliansko-bulharských expatov som sa na „poludňové zuby“ vybral v auguste 2012. Z viacerých výstupových trás sme si vybrali tú najpohodlnejšiu z juhovýchodu, na ktorej sa dá autom dostať až do výšky 1350 m. Asfaltovú cestu dolinou Salanfe z mesta Martigny pravdepodobne vybudovali stavitelia priehrady Lac de Salanfe. Iné varianty výstupu na Dents du Midi sa len ťažko dajú zvládnuť bez prenocovania na chate či v bivaku.

Z parkoviska pri malom kempe sme vyrazili už pred šiestou ráno. Svižným tempom sme vybehli k priehrade (1900 m) a popri brehu pokračovali ďalej. Výstup od priehrady do sedla Col de Susanfe (2494 m) už viedol náročnejším terénom. Tesne pod sedlom je miniatúrny bivak pre prípad núdze.

Zo sedla sa dá pokračovať buď do druhej doliny (s chatou Cabane de Susanfe v jej závere) alebo odbočiť doprava na vrchol. Tu sa končí zábava a prichádza najťažšia pasáž. Prakticky celý zvyšok výstupu, čo je asi 800 výškových metrov, vedie po zosúvajúcej sa suti. Úplný záver je navyše poriadne strmý. Hlásil sa aj kyslíkový deficit a ku koncu som ledva prepletal nohami.

Na najvyššom vrchole zubov Haute Cime (Vysoká veža) sme našli partiu Austrálčanov, ktorí šampusom zapíjali narodeniny jedného z nich. Výhľady na všetky strany dychberúce. Vietor a poriadna zima. Na dlhšie posedenie to nebolo, jedlo sme radšej odložili na nižšie nadmorské výšky. Späť ku autám sme rovnakou trasou zišli pred treťou.

Dáta

Švajčiarsko, kanton Valais, Chablaiské Alpy. Najvyšší bod 3257 m. Celková dĺžka 22,44 km, prevýšenie 1895 m, celkový čas približne 10 hodín. Vlastné GPS som tentoraz neurobil, ale našiel som rovnakú trasu na mojom obľúbenom GPS serveri. GPS trasa na stiahnutie.

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?