Tip na lezeckú cestu z môjho obľúbeného sprievodcu Genussklettern Österreich Mitte, kde sa prekvapujúco nachádza aj kúsok z Nemecka. Tentoraz si vyberáme vápencové pohorie Berchtesgadenské Alpy.
▬ Napísal: Robo

Pohorie Berchtesgadener Alpen patrí do Severných Álp a rozprestiera sa na ploche 1300 km² na hraniciach Nemecka a Rakúska, pri Salzburgu. Najvyšší vrchol je Hochkönig (2941 m, vedie naň známa ferrata Königsjodler). Západná časť Berchtesgadenských Álp sa nazýva Reiter Alpe.

Táto skupina má na severnej strane malú náhornú plošinu. Jedným z vrcholov, ktoré z nej vyrastajú, je Wartsteinkopf (1758 m), na ktorý vedie viacero lezeckých ciest. Liezli sme jednu z ľahších – Harry Potter, 280 metrov, 8 dĺžok, 6- UIAA. Len jedna dĺžka je za 6-, ostatné sú ľahšie, ale vyrovnané (až na pár zeleninkových úsekov). Nudiť sa nebudeš.

Základňou je dedinka Unterjettenberg, časť Oberjettenberg, 400 km a 4 hodiny cesty z Bratislavy. V tejto časti dediny, na konci údolia, má nemecká armáda veľkú základňu. So všetkým, čo si vieš predstaviť, vrátane armádnej osobnej lanovky. Samozrejme, všetko je pekne ohradené.

Zaparkuješ na parkovisku pred hlavným vstupom do základne (GPS: 47.668335, 12.804137). Turistickým chodníkom sa vydáš smerom na Neue Traunsteiner Hütte. Po asi 20 minútach, pri turistickom rozcestníku, odbočíš doľava na lesnú cestu. Tou kľukato ďalej, kam to pustí. Až prídeš na malú lúčku, z ktorej konečne uvidíš stenu.

Z lúčky strmo hore, ešte po lesnej ceste, k prvému kamennému mužíkovi, ktorého hľadaj vpravo od cesty. Kamenní mužíci ťa prevedú lesom až ku stene (GPS začiatku cesty: 47.651660, 12.804096). Celý nástup trvá 1,5 hodiny.

Línia je jasne rozpoznateľná. Ak si nenašiel istenie, si zle. Pekné štandy s dvoma istiacimi bodmi, na balkónoch, žiadne vzdušné stanovištia nečakaj. Husté postupové istenia, zakladačky netreba, slučky sa hodia. Samozrejme, v trojkových pasážach veľa borhákov nie je.

Kde sa vzal, tu sa vzal, vyskočil spoza jednej kosky po zuby ozbrojený člen Bundeswehru.

Pomerne ostrá skala. Platničky, mega veľké vodné žľaby a v predposlednej dĺžke 20-metrový komín. Asi meter široký, so zakliesneným tonovým šutríkom, cez ktorý lezieš.

Je to severná stena, slnko tam svieti len skoro ráno a neskoro večer. Liezli sme v lete, teda v 35-stupňovej horúčave, a kým sme prišli pod stenu, boli sme do nitky mokrí. Merino tričko urobilo dobrú službu.

Recenzia: Tričko Poltár od Froggywear

Merinové tričko Poltár od Froggywear som mal na tomto výlete na sebe prvý raz a to hneď tri dni skoro nonstop. Priznávam, že na noc som sa prezliekol, ako slušne vychovaný chlapec, do pyžamka. Tričko sa dobre nosí a ak sa spotíš, pot ťa nechladí. Pomerne rýchlo sa vie vysušiť. Prídeš pod skalu spotený a kým sa nastrojíš, vie sa na slniečku skoro úplne vysušiť. A fakt nesmrdí, ani po troch dňoch. Samozrejme nie je ako čisté, ale nesmrdí. Doma ho určite nechávať nebudem.

Tričká Poltár (pánske) a Poruba (dámske) z jemného talianskeho merina

Tričká Poltár (pánske) a Poruba (dámske) z jemného talianskeho merina (foto: Froggywear)

V stene sme však mali oblečené dlhé nohavice, aj bundy prišli veľmi vhod. Celý deň fúkal silný vietor a odniekiaľ, zo skalných dier, stále niesol studený vzduch. Fakt zvláštne.

Čas lezenia 4 – 5 hodín. Spokojnosť. Po dolezení cesty vyjdeš na náhornú plošinu, kde je tiež vojenská základňa, veľká. O tomto sprievodca mlčal. Kocháme sa výhľadmi, kecáme a pomaly sa presúvame k zostupovej trase cez Wartsteinband.

Podľa sprievodcu je to ferratka popod lanovku, 30 minút k batohom. Cestou prechádzame okolo vojakov v stanoch, ktorí si nás v družnom rozhovore nevšimli. Asi majú indiánsky tábor. Srandujeme, že tu by sme sa asi nemali pohybovať.

Prichádzame k vrchnej stanici lanovky, odkial by mala ísť ferratka. Aj ide, už ju skoro vidíme, ale je tam zákaz vstupu. Všade sú kamery, tak nechceme na drzovku preliezať plot. A to bola chyba, mali sme.

Hľadáme cestičku cez kosodrevinu, skúsime sa napojiť na ferratku zboku. Kde sa vzal, tu sa vzal, vyskočil spoza jednej kosky po zuby ozbrojený člen Bundeswehru.

– Kto ste, čo tu robíte, ako ste sa tam dostali? Viete, že tu nemáte čo robiť?

Horolezci, po stene, chceme ísť ferratkou popod lanovku dole, tuto, 100 metrov od nás.

– Prísny zákaz, som tu síce len tretí deň, ale TO SA NEDÁ! Dole sa dá ísť len helikoptérou alebo lanovkou, ale to až zajtra.

Nahadzujeme v tvári úsmev typu Pat a Mat, na začiatku každého dielu, keď niečo pokazia.

– My ale musíme ísť dnes dole.

– Tak poďme za kolegom, ten je tu dlhšie, možno má nejaký nápad.

Kolega nám ukazuje parádnu cestu, dookola, tak na osem hodín. Hudieme si svoje, potrebujeme ísť dole ferratkou, k batohom, k autu. Tak poďme za ďalším vojakom, asi nejaká vyššia hodnosť. Nepoznám to, vojnu som si odkrútil na civilnej službe ako kultúrny pracovník v nemenovaných novinách.

Takto sa túlame hodinku po základni, od jedného vojaka k druhému. Objavujeme zákutia, ktoré by sme inak nemali možnosť vidieť. Škoda, že od prekvapenia zabúdame obaja fotiť. Vojaci tu majú krásne horské chaty roztrúsené v lese, džípy, ratraky na zimu, vlek na lyžovanie, satelity, heliport a vojenské kravy, ktoré sú tu namiesto kosačky.

Prichádzame k väčšej chate, jedáleň, asi aj spoločenské priestory. Naznačujú nám, že v najhoršom by sa dalo prespať aj v kasárňach, na čo dávame zase úsmev Pat a Mat. Po 15 minútach prichádza ďalší vojak, že dole ferratkou môžeme ísť.

Bez vysvetlenia nás púšťajú, aby sme sa sami, cez celú základňu, dostali k ferratke a po nej dolu k batohom. Preliezame plot so zákazom vstupu – tam kde sme to otočili pred viac ako hodinou. Ferratka je pomerne krátka, vedie popri rôznych kábloch a potrubiach pre kasárne. Za chvíľu sme pri batohoch. Štandardný zostup aj s ferratkou trvá 2 hodiny.

Tip na atrakciu v okolí: Königsee je najhlbšie nemecké jazero a určite aj jedno z najkrajších.


Možno ťa zaujme

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?