Slovenské skalky: Lezecká oblasť Dobrá voda, sektor Milkine veže

Nostalgický návrat do lezeckej oblasti v správe trnavského HK Skoba. Hodinková veža mala uzáveru, zaliezli sme si v sektore Milkine veže.

Chceli sme ísť na Hodinkovú vežu, nevediac o uzávere. Aj susedné menšie Milkine veže sa nakoniec postarali o celkom výživný lezecký deň.

Lezeckú oblasť Dobrá voda v Malých Karpatoch, resp. jej sektor Hodinková veža, mi kedysi dávno ukázali lezci z Brezovej. Dlhé roky som tam chodil od Brezovej, cez zákaz vjazdu do CHKO Malé Karpaty (fujky) a vždy sme skalku dllllllho hľadali.

Zastavili sme pri jednom strome, ktorý sme si ako-tak pamätali, išli sa pozrieť 10 minút, a potom sme zistili, že to nebol ten správny strom. Desať minúť späť a zase hľadať :-( Niekedy aj dve hodiny. K sektoru Hodinková veža sa zlaňovalo. Až neskôr som sa dozvedel, že prístup z Dobrej vody alebo od susednej Chtelnice je veľmi do pohody. Dnes je to podľa sprievodcu odporúčaný prístup.

Od roku 2013 pracanti z trnavského HK Skoba robia preistenie a prečistenie oblasti. Dobrá voda už nie je žiadny kvak. Oblasť má viac sektorov, lezie sa zatiaľ v štyroch – Hodinková veža, Milkine veže, Malý autobus a Zlepence (alebo Malé skalky, nachádzajú na druhej strane doliny). Aktuálne tu je vyše 70 ciest od 3 do maxima 9+ UIAA. Najviac je strednej obtiažnosti 5 až 7 UIAA. Najkrajší sektor Hodinková veža má výšku do 30 metrov. V ostatných sektoroch sú steny nižšie.

Hodinková veža
Hodinková veža: Spodok trochu zarastený, skala pekná (viac fotiek v galérii)

V jedno pekné sobotné ráno začiatkom júna prehováram kamarátov, ktorí v oblasti ešte neboli. Rakúske lezecké eldorádo Peilstein meníme za Dobrú vodu. Raz sme si oblasť boli pozrieť v rámci rodinnej turistiky, takže prístup je jasný dokonale. Plánujeme začať na Hodinkovej veži a myslíme si, že nás nič nemôže prekvapiť…

Pár kilometrov ničenia auta na poľnej ceste z Dobrej vody (aktualizácia 2021: parkovať sa už musí v dedine, na cestičkách medzi poliami je zákaz vjazdu) a parkovisko pod lesom triafame na prvý pokus. Ten kus vyliateho asfaltu na nádherne zakvitnutých dobrovodských lúkach je neprehliadnuteľný a jeho pôvod nepochopiteľný.

Od auta je to k sektoru Hodinková veža zo 20 minút pohodovou chôdzou do mierneho kopčeka stredom lúky a neskôr strmým chodníčkom v lese. Vedú nás orientačné značky s obrysom lezca, nasprejované cez šablónu na stromoch. Cestou míňame sektor Malý autobus, kde sú aktuálne tri kratšie cesty. Troška zeleninka.

Milkine veže, Peťa lezie Murársku (8-)
Milkine veže: Peťa lezie Murársku za 8- (viac fotiek v galérii)

Prichádzame pod Hodinkovú vežu. A tam na strome informácia o zákaze lezenia do 15. júna. Takže predsa len prekvapenie…. Fúha, čo teraz? Rýchlo volím alternatívny plán – sektor Milkine veže. Aspoň pridáme ďalší skalp. Nabudúce si treba vopred overiť uzávery. Na steny Hodinkovej veže sa ideme aspoň platonicky pozrieť, lezenie bude jindy.

Milkine veže sú od Hodinkovej vzdialené 10 – 15 minút chôdze traverzom po lesnej ceste. Sektor tvoria tri vežičky. Dve s výškou do 15 m stoja vedľa seba, tretia vežička je schovaná trochu vyššie vzadu za nimi (cesty do 10 m). Severozápadná orientácia, stromy, v tieni celý deň, na leto ideál. Stredom prvej vežičky vedie neprehliadnuteľná (a pre mnohých aj neleziteľná) línia Dzedo za 9+.

Cesty sú označené na skale, takže orientácia je ľahká. Pod stenami je dosť priestoru na rozloženie sa. Tunajší materiál je volám mastné vápno. Má tendenciu vyšmýkať sa, ale v tomto sektore sa to nestane. Predpokladám, že frekvencia návštev na Milkiných vežiach nie je vysoká. Materiál Hodinkovej veže je úplne iný, tam je vápno typu Paklenica. A sektor Zlepence je zlepenec.

Na jeden deň sa na Milkiných vežiach dá zabaviť. Potom treba ísť ďalej. Odporúčané cesty v strednej obtiažnosti (všetky cesty nájdeš v sprievodcovi):

  • Murárska (na skale 7/7+, v sprievodcovi 8-). Priama jasná línia. Intenzívne lezenie od začiatku až po koniec, 8- tomu sedí viac.
  • Ako nič (6+). Veľmi pekná cesta, len keby mala aspoň 30 metrov.
  • 2x objavená (6). Na prvý pohľad ľahká cesta, ale základy gymnastika sa hodia.
  • Znúdzecnosť (7-). Pomerne nejasný smer, boulder v strede.
  • Schody do zeme (6+). Boulder po druhý borhák, potom už len dolez.
  • Tenká čára (5). Veľmi pekná cesta, obligát.

Moje hodnotenie oblasti

(sektor Milkine veže)

  • Množstvo a rozmanitosť ciest: 2 body z 5 (sprievodca v sektore Milkine veže uvádza 17 ciest od 3 do 9+)
  • Kvalita skaly: 3 body z 5
  • Istenie: 4 body z 5
  • Deti: 4 body z 5 (kočík nie)
  • Prístup od parkoviska: 5 bodov z 5 (20 až 25 min, v lese výborné značenie)
  • Dostupnosť autom a parkovanie: 2 body z 5 (parkovisko super, ale k nemu sa treba dostať niekoľkokilometrovou jazdou po rozbitej poľnej ceste, ktorá sa síce dá prejsť aj osobným autom, no terénne alebo služobné by bolo rozhodne vhodnejšie)
  • Prístup bez auta: 2 body z 5 (podľa sprievodcu 1:15 h z Dobrej Vody, kam chodí zo 10 autobusov denne z Trnavy)

Prístup ku skalám: parkovisko –> Hodinková veža –> Milkine veže. GPX na stiahnutie získaš na Mapy.cz.

Praktické tipy

  • Voda: zobrať so sebou, prameň je síce v lese na okraji lúky priamo pod oblasťou, ale začiatkom júna bol vyschnutý
  • Stanovanie: najbližšie pri priehrade Výtok smerom na Chtelnicu
Priehrada Výtok, večer pri ohni (viac fotiek v galérii)
Priehrada Výtok, večer pri ohni (viac fotiek v galérii)

Možnosti na doplnenie výletu

Fotogaléria