V severnej stene Grauzarie

Via Flopland je klasická alpská lezecká cesta v nádhernom prostredí. Vedie v relatívne veľkej severnej stene masívu Grauzaria, vytvára logickú líniu a ponúka rozmanité lezenie po skalných platniach a puklinách. Dal by som jej 4 hviezdy z piatich možných v atraktívnosti.

Creta Grauzaria (po furlánsky La Crete) je hora vysoká 2065 m v Karnských Alpách v Taliansku. Najvyšší vrchol dal meno celému okolitému masívu. Prvovýstup naň je ešte z roku 1893 a má ho na svedomí dvojica Arturo Ferrucci a Emilio Pico s pomocou horských vodcov Giovanniho Filaferra a Giacoma Filaterra. Výstup zo sedla Portonat (1860 m) nepatrí ani dnes k najľahším, je to lezenie v obtiažnosti 2 UIAA. O vrchole Grauzarie ale vlastne nebude reč, lebo lezecká cesta Via Flopland sa nekončí priamo na ňom.

Lokalita

Karnské Alpy (Alpi Carniche/Karnischen Alpen) sa rozkladajú na území Rakúska (spolkové krajiny Tirolsko a Korutánsko) a Talianska (Benátsko a Furlánsko-Júlske Benátsko). Hlavný hrebeň viac-menej kopíruje štátnu hranicu Rakúska s Talianskom. Vedie cezeň niekoľko cestných horských prechodov, najznámejšie sú Plöckenpass (Passo di Monte Croce Carnico), kde sme si pred pár rokmi pekne zaliezli a Nassfeld (Passo Pramollo), kde sme už tiež čo-to pochodili a polyžovali. Pohorie sa geologicky radí k južným vápencovým Alpám. Má dve časti, Hlavný Karnský hrebeň a Južné Karnské Alpy. Creta Grauzaria sa nachádza v poslednom spomenutom horstve.

Príprava

Aj keď uvádzaná obtiažnosť 5+/6- UIAA (francúzskych 5c) nie je vysoká, tomu, kto sa chce do nej pustiť, odporúčam, aby bežne liezol aspoň o jeden stupeň vyššiu klasu. Cesta z roku 2011 má dĺžku 210 metrov rozdelených do 6 dĺžok, úsek za 5+/6- UIAA je len v predposlednej dĺžke. Materiál skaly je vápenec. Stena je orientovaná severne, aj uprostred leta ti tu môže byť zima.

Cesta vedie na predvrchol Grauzarie s názvom Cima Nord Est (1817 m). Začiatok nie je označený. Po príchode pod severnú stenu zbadáš prvú lezeckú cestu s názvom Spigolo Sha (obtiažnosť francúzskych 5c). Cesta je tiež bez označenia. Via Flopland začína troška vyššie a približne 20 metrov vľavo. Začiatok cesty je vo výške 1250 m. Topo nájdeš na stránke neďalekej chaty Rifugio Grauzaria. Na YouTube sa dá pozrieť video z lezenia susednej cesty.

Príjazd

Z Bratislavy je do dediny Bevorchians viac ako 5 hodín jazdy autom a prejdeš 500 kilometrov. Predokladám, že budeš prichádzať diaľnicou v smere od rakúskeho Villachu, prejdeš okolo talianskeho Tarvisia. Z diaľnice zídeš zjazdom pri mestečku Pontebba. Teoreticky nemusíš ísť od hranice po talianskej diaľnici, ušetríš pár eur na mýtnom a cesta sa ti predĺži o pár minút.

Z Pontebby pôjdeš smer Studena Alta, serpentínami cez priesmyk Sella Cereschiatis (1072 m) až do dedinky Bevorchians. Po pravej strane už vidíš tvoj dnešný cieľ, severnú stenu jedného z vrcholov Creta Grauzaria aj s predvrcholom Cima Nord Est. Parkovisko (poloha na mape) je asi kilometer za dedinou po pravej strane cesty. Vojde sa naň asi 30 áut.

Z parkoviska pôjdeš po značenom turistickom chodníku č. 437 smer Rifugio Grauzaria. Hneď ako vyjdeš z magického bukového lesa, hľadaj po ľavej strane kamenného mužíka, ktorý ukáže chodník pod stenu (značenie červenými bodkami). Chodník je ešte pred ľavostranným prítokom potoka Rio Fontanaz. Uprostred leta, v čase našej návštevy, bol prítok vyschnutý. Netrafili nástupový chodník a pod stenu sme stúpali práve týmto suchým korytom až skoro pod stenu. Dá sa aj tak, ale lepšie je to určite po chodníku.

Lezenie

Prvé dve dĺžky sú ľahšie, a teda menej odistené. Dobre hľadaj v stene istenia, poslúžia ako smerovníky. Samozrejme doisti vlastným materiálom, keď potrebuješ. Stena je mierne položená, čo má za následok, že občas ideš aj cez voľné skaly. Línia je viac-menej rovná.

Hlavou mi preblesne, tam si ju nepripínaj, keď si dáš dole batoh, helma poletí na nástup. V tej sekunde na to aj zabúdam.

Tretia dĺžka sa začína malým silovejším previsom, po dobrých chytoch. Tretí štand míňam a leziem asi dva metre od neho doľava za viditeľným istením v položenom kúte. Stojí ma to trenie lana a robenie vlastného štandu s pomocou jedného nitu. Aj v rovnej ceste sa dá stratiť.

Od štvrtej dĺžky sa stena napriami a lezieš kolmicu. Na štande štvrtej dĺžky, pod mohutným previsom, si na chvíľu odkladám helmu a pripínam ju na bedrový popruh batohu. Ten, ktorý sa zapína. Hlavou mi preblesne, tam si ju nepripínaj, keď si dáš dole batoh, helma poletí na nástup. V tej sekunde na to aj zabúdam.

Doberiem Jara na štand a v tej chvíli mi napadne, že by bolo vhodné sa občerstviť. Dávam dole batoh a čuduj sa svete, moja helma sa porúča k nástupu. Prilba Singing Rock Penta je taká ľahká (195 g), že hrdinsky bojuje s gravitáciou a dolu stenou nepadá, skôr pomaly plachtí. Ale schopnosti bumerangu žiaľ nemá. Za chyby sa platí.

Nie je čas na náreky, ide sa ďalej. Rozhodne najkrajšia je piata dĺžka, lezieš po bruškách a dobrých chytoch v exponovanom teréne. Piaty štand je znovu pod veľkým previsom. Šiesta dĺžka je krátka, asi 20-metrová línia, obliezajúca sprava mohutný previs. Vychutnávame si výhľady z posledného štandu a ide sa dole.

Kvalita skaly v ceste kolíše od výbornej až po rozbitú. Štandy sú v dvoch istiacich bodoch, ukážkovo spojené reťazou. Lezecké dĺžky majú približne 30 metrov. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. Zober si 10 expresiek, pár šlingní a niečo na doistenie, keďže v ľahších pasážach sú aj desaťmetrové odlezy.

V ťažkých častiach je cesta dobra športovo odistená. V celej ceste sú použité len expanzné nity. Helma je samozrejmosť. Obtiažnosť podľa sprievodcu sedí. Nástup od parkoviska trvá hodinu. Lezenie aj so zlanením nám trvalo 5 hodín. Celkovo by som počítal so 7 hodinami vrátane nástupu pod stenu a zostupu na parkovisko.

Po zlanení nachádzam svoju helmu asi 20 metrov od nástupu do steny. Je síce dobúchaná, ale vizuálne stále v poriadku. Po príchode domov riešim s chalanmi so Singing rocku, či je ešte vhodná na používanie. Dostávam odpoveď, že ak nemá jasné praskliny, tak je všetko úplne v poriadku. Tak to teda pekne doplachtila, 150 metrov voľným pádom.

Zostup

Zostup je možný len zlanením cez štandy cesty. Ak máš dvojité lano s dĺžkou aspoň 60 metrov, vieš zlaniť aj natrikrát. Zlaníš priamo na začiatok cesty. Na parkovisko sa vrátiš rovnakou trasou ako pri výstupe.

Fotogaléria